Les. Už to nie sú len holé konáre, pomaličky sa to rozbehlo. Zeleň. No konečne, tisne sa človeku na jazyk. Vlastne, ešte je len apríl a tento rok je všetko akési rýchlejšie. Vysoké teploty sa striedajú s mrazivými ránami a kdesi uprostred toho všetkého ona.
Žena, matka. Tenká bunda prehodená cez plecia, vráskavou rukou sa opiera o francúzsku barlu. Stojí, ale vidieť, že ju to vyčerpáva. Pozerám po nej a kývnem jej na pozdrav. Dohoda, každý musí rešpektovať to svoje, všetko máme dohodnuté. Do detailov, bez veľkých rečí, žiadny blízky kontakt. Nič také.
Zvítame sa, hovoríme spolu, stojíme od seba na viac ako dva metre. Okolo nás príroda, les. Takto je to povolené, neporušujeme nič. Vzdialenosť, teraz je skutočne dôležitá, priblížiť sa je nevhodné. Novinky, čosi mám ja i sestra, ale i u matky sa všeličo nájde. Každý prezentuje to svoje. Chceli sme sa vidieť, ale najviac prosíkala ona. Matka, žena môjho života, presne tá, ktorá mi dala život. Kedysi dávno.
Cítim to, je to vo mne. Toto je však iný príbeh, je za ním koronavírus. Neviditeľný a malý, no poriadne zákerný. Útočí bez toho, aby človek o ňom vedel. Zraniteľní sme všetci, ale najhoršie sú na tom najstarší. Naše matky, otcovia. Nemôžem na to prestať myslieť, sú to tí, ktorých máme tak radi, točia sa okolo nich naše deti. Sú starí, ale chýbali by, v našich životoch majú svoje miesto, jednoducho tam patria.
Zariadenia sociálnych služieb, domovy dôchodcov, miesta, kde nájdeme práve tých najviac ohrozených. Zvýšená starostlivosť, hygiena, hovoria zodpovední. A zákaz návštev, zamedzenie kontaktov s vonkajším svetom, aby sa nákaza nedostala dovnútra.
A smútok v očiach i duši. Klienti, babky a dedkovia, ktorí sa nevedia dočkať vľúdneho slova od svojich najbližších. Potrebujú kontakt, už len ten im zostal, drží ich pri živote. Vychádzka, jediný kontakt s vonkajším svetom, lákavá príležitosť stretnúť sa so svojimi srdcu najbližšími. Kdesi na námestí, tam, kde oči ošetrovateľov nedovidia. Pohladenia, vrúcne objatia, žiadna bezpečná vzdialenosť. Sú šťastní, oči im svietia ako malým deťom. Koronavírus, to škaredé slovo, ktoré sa vtlačilo do ich životov. Nechcú ho počuť, aspoň chvíľu nie. Ale ako ich potom ochrániť?