Konferencia, významovo porada, organizovaná schôdzka alebo čosi také. Vysvetlenie zo slovníka, výstižné a krátke. A kdesi medzi nimi tlačová konferencia, v dnešných vírusových časoch taká častá.
Televízna obrazovka, v hornej časti upozornenie o tlačovej konferencii. Chystá sa, ani presný časový údaj nechýba. Hodiny hovoria jasnou rečou, ešte desať minút. Čakám, informácie o uvoľňovaní ma zaujímajú.
Nič, v ohlásenom čase sa nič nekoná, potom titulky o presunutí konferencie. Na neskôr. Asi aj na toto sme si už zvykli, k premiérovi Matovičovi to jednoducho patrí. Dobre, konečne je na mieste, tlačovka sa začína. Akosi zostra, kritizuje jedincov, ktorí nie sú ochotní nosiť rúška, vraj ich je na uliciach dosť. Neprotestujem, ale… Možno by sa žiadalo pochváliť tých, ktorí ešte nerezignovali a všetky opatrenia starostlivo dodržiavajú. Vyjadrená vďaka od premiéra republiky je silná motivácia. No nič, náš nový vodca je taký. Aspoň vysvetľuje, pridáva argumenty, najväčším rizikom sú nakazení bez príznakov.
Uvoľňovanie, nie všetko naraz, ale celkom slušný balík. Prichádzajú otázky a odpovede zúčastnených zástupcov médií. Odpovedá štátna tajomníčka, členka permanentného krízového štábu. Snaží sa, len rúško na tvári ju akosi neposlúcha. Ústa prekryté, nos si vyčnieva von celkom ako uhorka. Ešte pred niekoľkými minútami predseda vlády hovoril o nosení rúšok, zdôrazňoval ho. Neviem, možno je pod lampou najväčšia tma. Ale štátna tajomníčka ho určite nepoužíva správne. A to všetko po boku pána premiéra, ktorý ešte pred chvíľou kritizoval národ.
No nič, niektoré veci je lepšie prehliadnuť. Ale bolo aj niekoľko perličiek. Dozvedeli sme sa o tekutom stravovaní, pre niektorých takom chutnom a svojskej fabrike v parlamente. Len keby náš národ nebol taký zlý na našich vyvolených, ukazovať na nich prstom, aby sa ani najesť nemohli. No kam sme sa to už dostali…