Pekná, podľa neho určite. Názor, povedala by ona. Kdeže. Sú veci, v ktorých sa zhodnú, dokonca bez problémov. Tu nie. On má v tom jasno, keby tomu rozumela. Ženy a tie ich názory, bolo by lepšie, keby sa nevyjadrovala.
Lenže ona je taká, jednoducho musí, má to v povahe. Tvár sa jej formuje do akejsi zvláštnej pózy. Zvyčajne sa nič také nedeje, len keď hovorí o nej. Ale on, nerozumie tomu, nie je to pekný pohľad, ešte aj ústa má akési pokrivené.
Odvracia tvár. Nie na toto sa nebude pozerať, možno potom, keď ju prejde hnev a začne sa venovať niečomu inému. Vôbec sa mu nepáči a to nie je dobré znamenie, mužovi by čosi také nikdy nemalo vypadnúť z úst.
No dobre, získala si ho. Ale čo s tým? Je to skutočná láska, nikdy na ňu nedá dopustiť. Ani ona s tým nič nespraví, nemôže. Je taký, trvá to už roky a zrejme to tak zostane. Stáva sa. A vôbec, vernosť by sa jej mala páčiť. Ženy na to predsa letia, len aby ich vyvolený bol len ich.
Prsty a tie dotyky. Prechádza po nej, jemne, možno s obavami, aby jej neublížil. Nie, to by si neodpustil, táto je skutočne nádherný kúsok. Niekoľko ich už vystriedal, toto je však hotová vzácnosť. Predstavuje si, aké by to s ňou bolo. Do detailov, nevynechá nič.
A tie tvary. Nádherne guľatá, precízne zošívaná, najkvalitnejší materiál. Áno, dostala ho, len čo ju zočil. Obuť si kopačky a schuti si kopnúť. Už ju vidí, ako letí cez celé ihrisko. To každá nedokáže. Dar od priateľa. Dobrého priateľa, ktorý mu rozumie.