dadama

V kuchyni teplo a rušno. Pohybuje sa okolo sporáka, na nohách teplé papuče. Dostala ich do daru, nemôže za to, od nôh je jej stále zima. Má to mame, bola rovnaká. Hm, vôňa kakaa, ešte posýpku a pomaličky finišuje. V hrnci to tiež vyzerá zaujímavo, parené buchty sa dvíhajú hore a zväčšujú svoj objem.

„Moje obľúbené jedlo,“ vykríkne Anička a vybehne von. „Zostaň!“ kričí za ňou, chce, aby neodchádzala. Zbytočné, udržať ju vo vnútri je nemožné, nedá si povedať.  Tvrdohlavé dievča, chce sa jej povedať. Nepovie, zasekne sa jej to kdesi v hrdle. Vie svoje, nie je to celkom tak.

Ešte posledná várka buchiet, už ich dáva do hrnca a kochá sa pohľadom na ne. Vydarili sa, zmocní sa jej spokojnosť. Zvrtne sa, smeruje ku dverám. Pootvorí ich, do tváre jej fúkne studený vzduch. Smeruje do záhrady, rýchlym pohybom si zapína sveter.  „Anička,“ volá po dcére a naťahuje nohy. Chce byť vo vnútri, v teple. Zima, nerobí jej dobre,  lenže to dieťa. Nevidí ju, akoby tu ani nebola, všade okolo nej tma. Vie svoje, nikdy sa to nemení, musí tu byť.

„A mám ťa, zasa som ťa našla.“ „Ale, mami, veď vieš, ako to so mnou je.“ „Viem a preto som tu. Nemôžeš sa tu zdržiavať tak dlho, je zima. Prechladneš a potom sa z postele nedostaneš. A budeš musieť piť čaj. Čierny.“ Skúša to na ňu, čierny čaj je jedna z vecí, ktorú neznáša, nemôže ho ani cítiť. Sedí na strome na hrubočiznom konári a rukou ukazuje hore. „Pozri, je tam, sedí na kraji toho rožteka. Vidím ho.“ Dvíha hlavu a hľadí, chce splniť jej želanie. Čierna obloha a žiarivý mesiac, len toto vidí, nič viac.

Sú v kuchyni, konečne  ju sem dotiahla. Pomohla jej  v tom vôňa parených buchiet, ešte jej cez plecia prehodí sveter. Pre istotu, aby neochorela. „Mami, videla som ho, aj som mu kývala,“ hovorí jej a na tvári sa jej pohojdáva jemný úsmev. Po tejto vete sa pustí do jedla. Likviduje ho rýchlo a hltavo. Je šťastná a rozumie  jej svetu. Opakuje sa to každý deň. Musí byť s ním, chýba jej. A keby len jej.

Dcéru necháva v kuchyni a stráca sa v záhrade, Musí to skúsiť, smútok jej nedovolí dýchať. Dvíha hlavu a hľadí na mesiac. Nádherný je, konštatuje a hľadá jeho tvár… Otec a manžel.