Lúka, všade tráva. Zelená. Taká svieža, akoby sa viac farby do nej ani nevošlo. Jej oči to tak vidia. A kvety, je ich tu toľko, kdesi pri lese je začiatok. Pri tom strome, ukazuje prstom pre seba, len tak. „Takto sa to nerobí, taká veľká slečna.“ Ženský hlas, počuje ho celkom zreteľne. Hľadá pohľadom, obzerá sa dookola. Nikde nikto, teraz si je istá. Ale, […]

Sedí. Lakte opreté o zábradlie, pobolievajú ju, už kedysi jej matka hovorila, že ich má špicaté. Jeden pohľad a dáva jej za pravdu. Asi áno, potiahne si z cigarety a pritiahne si pletený sveter k telu. Zima, keby aspoň svietilo slnko. Svieti, len je nejaké zubaté. Keby sa ukrylo, nezmenilo by sa veľa. Len rovnaká zima. Aspoň cigareta, opätovne potiahne. Slastne, […]

V kuchyni teplo a rušno. Pohybuje sa okolo sporáka, na nohách teplé papuče. Dostala ich do daru, nemôže za to, od nôh je jej stále zima. Má to mame, bola rovnaká. Hm, vôňa kakaa, ešte posýpku a pomaličky finišuje. V hrnci to tiež vyzerá zaujímavo, parené buchty sa dvíhajú hore a zväčšujú svoj objem. „Moje obľúbené jedlo,“ vykríkne Anička […]

Sedí pri stole. Lampa svieti, za oknom je tma. Jeseň, toto obdobie nemá veľmi rada. Možno farebné lístie, to áno, je také fotogenické. Odfotí si ho pri každej príležitosti, čím farebnejšie, tým lepšie. Je večer. Možno nie tak celkom, ale tá tma. Sedí oproti nej a ona po ňom pozerá. Oči modré, akoby do studne hľadela. Priťahujú ju, páčia sa jej, […]

Dnes je taký deň. V práci, jeden z tých, ktoré musím pretrpieť. „Nie si sám,“ poznámkuje moje pripomienky Diana. Akoby som sa jej pýtal. Hm, nechcem byť protivný, ale nemám ju rád, medzi nami nie sú žiadne sympatie. Dokonca ani neutrál, je to ešte horšie. Do firmy som prišiel neskôr a ona, proste škrípalo to už od začiatku. Spomínam si na ten pohľad, akoby ma […]

Hlava. Držím ju vzpriamenú, nevychyľujem ju na žiadnu stranu. Rovno ako svieca, dalo by sa povedať. Cítim sa akosi strnulo, rovnako ako moje telo,. Nehýbem sa, dokonca mám dojem, že by som to ani nedokázala. V tomto okamihu nie. Vlasy mám rozdelené na dve polovice, presne v strede hlavy. Hovorím tomu cestička, asi najpresnejšie pomenovanie. Žiadne sponky, nič také, […]

Ivana, Kamila, Lucia, Katarína, ale aj Denis, Patrik, Jakub a možno… Kráča ulicou. Jej meno je zahalené tajomstvom, jedna z mnohých. Ticho, okolo nej žiadne zvuky, možno len jej rýchle kroky. Snaží sa, akoby musela. Sobota, celkom horúci deň a malá je ešte v posteli. Myslí na ňu, len keby sa jej myšlienky neplietli. Dnes vstávala poriadne skoro, […]

Púšťam sa do toho, ukladám písmená jedno vedľa druhého. Celkom mi to ide, písmo veľmi úhľadné nie je, ale toto nikdy nebolo moje. Jednoducho žiadny krasopis. Sedím na stoličke, telo sa mi lepí k podkladu, biele tielko je takmer premočené. Okolo mňa biele steny a kdesi v priestore chlapi. Niekoľko chlapov. Hľadia na mňa, akoby ma nikdy nevideli. Opak je pravdou, […]

Horúco. Možno ani nie, večer spŕchlo, nádherný jemný dážď nesúci so sebou potrebné osvieženie. Trvalo to dlho, toľko horúcich dní a rozpálených nocí, keď sa aj posteľná plachta lepila človeku na telo. Je to preč, konečne. Prenikavé vrznutie dverí oznamuje, že Jana vyšla von. Jednoducho potreba, možno už zvyk. Odkedy sa sem nasťahovala hneď ráno ju to […]

Miestnosť. Izba, toto pomenovanie sa mi zdá lepšie. Možno vyjadruje viac a keby aj nie, jednoducho to tak bude. Chcem a hotovo, som tvrdohlavá. Boli časy, teraz som už umiernená, kedysi by som sa aj bila. Možno nie doslovne, ale… Stojím, ruka natiahnutá, určite moja, prsteň na pravej ruke hovorí jasnou rečou. Neodškriepiteľné, nepokúšam sa, bolo by to […]