Ráno. Ústa sa mi otvárajú samé od seba, spal by som. Krásny pocit, chce sa mi zvaliť na nadýchaný vankúš, privrieť oči a nechať sa unášať na vlnách spánku. Ako doteraz, lenže ten protivník… Budík, chcem ho zobrať do prstov, poriadne stisnúť, až by sa rozpadol na kúsky. Na drobné kúsky, páčilo by sa mi to, už nikdy by zo seba nevydal ani hlások, nevytrhol ma […]

Dnes je taký deň. Matka, aj tá príde, len nie tá moja. Milanova. „Ahoj, miláčik, nezabudni na mamu,“ lúči sa so mnou. „A božtek nebude?“ pýtam sa a smerujem k nemu svoj pohľad. Zatiaľ bez slov, dočkám sa o chvíľu. Skláňa sa ku mne a vtiera sa mi do priazne. Netrvá dlho, bozkáva ma na ústa. Je taký, nechce prestať. Moje oči, privieram ich, nikdy sa na neho […]