Stolička

 

Dnes, je podvečer. Akoby bola otrávená, nevedela, čo so sebou. Hodiny, hľadí na ne už niekoľko minút. Dlhé minúty. Na čo vlastne? Ručičky? Ich pohyb? Nič z toho, možno pozerá tým smerom a nič viac za tým nie je.

 

Sedí, zadok jej tlačí drevená stolička, pohodlná nie je. Hm, ona ich nechcela, ale Marek. „Sú suprové,“ vyjadroval sa nadšene. Trochu ako malé dieťa, ešte aj oči  mu svietili. Skutočne zvláštne, v jeho veku asi ešte o trochu viac,  ale imponovalo jej to. To nadšenie ukryté v jeho vnútri, ktoré niekedy vypustil zo seba von. Dokázal ju ním zaplaviť, akoby sa práve ocitla vo vodách oceána. Obmýval jej nohy, telo i srdce. Ako stoličky. Nikdy by si ich nevybrala, keby nie on. Tmavé tvrdé drevo bez kúsočka čohosi mäkkého. Krása  ani pohodlie, takto  sa na ne pozerala ona. Nenútil ju, úplne nenásilne ju dostal na svoju stranu. Hotovo, výber ukončený, pre neho také typické.

 

Vstáva a kráča, kroky, akoby ich merala. Jeden ako druhý. Do ruky berie kabelku, cez seba prehodí kabát. Autobus prichádzajúci na zastávku ju pohltí do svojich útrob. Pozrie na muža za volantom a zosunie sa na blízke sedadlo. Necháva sa viesť, možno ani nevie kam. „Idete do centra?“ položí ešte otázku bez bližšej špecifikácie. Z kabíny vodiča príde kladná odpoveď.

 

Muži, ženy, deti. Mihajú sa za oknom, ale nezaujmú ju, jej pohľad je prázdny, akýsi neprítomný. Nábrežie. Vystupuje, vydáva sa popri rieke. Z času na čas sa pristaví, sleduje jej tok. Náhli sa, akoby niekam utekala. Má nutkanie. Možno ísť za ňou, telom jej lomcuje zvláštny pocit. Nepoznaný. Vyruší ju hlas. Zvonivý, veselý. Zodvihne oči, prechádza popri nej akýsi párik. Žena hlasno hovorí, smeje sa. Mladucha, črty jej tváre sú také detské. Aj by sa usmiala, keby nie on. Vlasy zdobené sivou, tvár mu lemujú  vrásky, aj otcom by jej mohol byť.

 

Zalapá po dychu, nohy sa jej takmer podlomia. Blízka lavička, rýchlo na ňu uloží svoje telo. Tvárou sa jej kotúľajú slzy, sú horúce, cíti ich teplo. Ako Marek, láska jej života, aj on podľahol.

Tag:

Dvere

19.10.2024

Stojím. Len tak, akoby som nevedela čo so sebou. Opak je pravdou, nebola by som tu ani chvíľu, kratšiu či dlhšiu. Utekala by som cez dvere, ktoré mám priamo pred sebou. Pred nosom. Lenže ja stojím, nehýbem sa, akoby na mňa pôsobila nejaká zvláštna sila. Bojujem sama so sebou, dvere z jednej i druhej strany sú silným lákadlom. Nie som tu sama, je tu ešte on. [...]

Farby, 6. časť

20.09.2024

Bolesť, to môže to byť len ona. Chcem sa brániť, je to také nepríjemné. Neviem, nedokážem sa pohnúť. Možno nadvihnem ruku a budem vedieť viac, musí sa mi to podariť. Presviedčam samú seba, ale nie a nie. Ležmo poloha, ľavý bok. Oči, tie mi pomôžu, chlácholím sa. Také jednoduché to nebude, viečka mám ťažké, tlačia sa do pôvodnej polohy. No [...]

Farby, 5. časť

05.09.2024

Stabilizujem sa, odvrátim katastrofu, vracať nebudem. Keď chcem dokážem všetko. A teraz, musím si veriť, v tejto situácii určite. Som zvyknutá, život sa so mnou nemaznal ,nikdy som nebola „také“ dieťa. Hm, po týchto slovách mám v hlave prázdnotu, akoby mi čosi chýbalo. Kúsok zo zošita či knihy. Teta Majka. Moletná žena v pásikavom tričku, takto [...]

poľsko, armada

Poľsko sa chystá na ruskú agresiu: Na muníciu idú miliardy zlotých

05.11.2024 14:06

Na obranu vynakladá Varšava viac ako štyri percentá HDP, čo je najviac v Európskej únii.

šaško

Šaško chce v regiónoch predstaviť plán na stabilizáciu zdravotníctva

05.11.2024 14:01

Šaško rokoval so zdravotníckou sekciou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

zaplavy

Sánchez si žehlí pošramotenú povesť a ľuďom zasiahnutých povodňami posiela miliardy

05.11.2024 13:44

Vláda poskytne na rekonštrukcii jedného domu viac ako 100-tisíc eur.