dadama

Jeseň, ale to teplo, akoby ho v lete nebolo dosť. Podľa mňa je odpoveď jasná, až moc. Neznášam vysoké teploty, dva stupne nad dvadsiatkou a hotovo, nič viac. Pri vyššej teplote nie som vo svojej koži. Od rána som v podobnom stave, neviem sa upokojiť. Aj slnko mi začína prekážať.

Siahnem na kľučku vysokého dreveného okna. Nespravím jediný pohyb, ale Dáša už vstáva od stola. Prudko, razantne. „Neotváraj, vonku fúka.“ „Neblázni, ten vetrík ti neublíži, ani frizúru ti nezničí, je to hotové leto,“ vysvetľujem situáciu. „Ale neoblbuj, o tom ma nepresvedčíš, pred chvíľou som prišla do práce, aj deťom som dala teplé bundy, ten vietor je skutočne nepríjemný.“ Stojím ako prikovaná, akoby sa mi nohy premenili na korene stromu a dostali sa hlboko pod povrch podlahy. Cítim tiaž, ktorá ma núti zotrvať na mieste. Tá ženská sa asi zbláznila, veď sa tu kvôli nej neuvarím. „Otvorím ho len na chvíľu,“ skúšam to s ňou inak, dúfam, že preukáže aspoň trocha zdravého rozumu. „Nevymýšľaj, radšej sa venuj robote, veď je tu príjemne.“

„Dievčatá, čo je s vami, ste akési hašterivé,“ pridáva sa do debaty Milka. Doteraz sedela obrátená chrbtom k nám a tvárila sa, že sa jej to netýka. Tretia do partie. „Radšej jej niečo povedz,“ pobádam ju, aby zareagovala správne. Dúfala som, ale márne, nechce sa vyjadrovať. Radšej schytí rýchlovarnú kanvicu a mizne vo dverách. Tieto typy nám rada, len aby na ňu zle nebolo, radšej sa ukryje. Keby odišla Dáša, ale tá sa ani zo stoličky nezodvihne, teraz všetkým ukazuje aká je pracovitá. Viem svoje, do firmy prišla pred piatimi mesiacmi a veľmi kolegiálna nie je. Skôr hašterivá. Nemám ju rada, poviem si pre seba, ani sa za to nehanbím.

Potím sa, začína mi byť nepríjemne, možno aj od jedu. Hnev človeku nerobí dobre, ale s niektorými ľuďmi sa jednoducho nedá. Zvuky, kdesi na chodbe, približujú sa. Otvorené dvere, šedivá hlava v nich. Vedúci, jediný muž medzi nami. „Dobré ráno,“ pozdraví a kráča smerom do svojej miestnosti. Skôr ako stisne kľučku sa obráti smerom k nám. „Mohli by ste si tu otvoriť okno, nemáte tu dobrý vzduch.“ Super, aspoň niekto na mojej strane. Nahodím dôležitý úsmev a mám sa k činu, toto som potrebovala.  Je to moje víťazstvo.