dadama

Izba. Veľká, priestranná, takto na mňa pôsobí. Okná do ulice, dlhé biele záclony. Poctivá biela, akoby už belšia ani nemohla byť. Ani temperová farba by nebola belšia. Určite nie, aj by som sa hádala. Koberec s veľkými okami, červený s akýmsi tmavším vzorom. Často ho obzerám, možno by som chcela rozlúštiť ten vzor. Opačná strana miestnosti pri dvojkrídlových dverách patrí stolu, veľkému pre niekoľko osôb. A stoličkám, je ich niekoľko.

„Dobrý deň!“ zdravím slušne a zdvorilo. Tak ma to naučili. Neočakávam nič, len potichu hľadím na ženu sediacu v rohu miestnosti. Na hlave má modrú šatku, možno skôr odtieň sivej s drobnými bielymi kvietkami. Tá šatka, akosi k nej patrí, ani neviem, kedy som ju videla bez nej. Možno vôbec, neviem sa rozhodnúť. A predsa, pod ňou má ukryté sivé vlasy vyčesané do drdola. Spomínam si, nevedela  som z nej oči spustiť. Bez šatky sa mi páči omnoho viac. Šatka všetko ukryje, zmiznú aj jej jemné črty tváre. Možno náznak úsmevu, nič okázalé, mám však pocit, že som ho tam videla. Akoby nechcela nechať úsmev rozvinúť sa a ukázať svetu usmiatu tvár.

Dospelí, okolo stola je ich niekoľko, medzi nimi aj moja mama. Počujem vravu, začína diskusia. O čom? Neviem, nerozumiem ich reči, hovoria nemecky. Možno raz budem, podľa rodičov som na to ešte malá. Necítim sa tak, ale dobre, dospelým sa niekedy nedá rozumieť. Sadám si na sedačku k nízkemu stolíku a telom mi prejde radosť. Uprostred stola tácka, na nej koláčiky. Všakovaké, všetky nádherne voňavé. Vône sa mi tlačia do nosa, akoby sa chceli pretekať, ktorý ma zaujme viac. Víťaz je jasný, nádherne tmavý polkruh, plný čokolády a mandlí doplnený marhuľovým džemom. Môj obľúbený, zo všetkých najlepší. Kladiem si ho na dezertný tanierik a oháňam sa lyžičkou. Rozplýva sa mi na jazyku a tá chuť, nič lepšie som ešte nejedla.

Pri stole začína byť rušno, pokojné hlasy dospelých sú čoraz hlasnejšie, nástojčivejšie. Počujem ich a viem, že začína zvada. Vo svete dospelých taká bežná vec. V tom mojom je to o poznanie krajšie. Nádherne sladká čokoládová chuť sa mi rozplýva na jazyku, nechávam sa rozmaznávať.