dadama

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo.

Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za ňou druhá. Päť, deväť a štyri, vyjadrené číslami. A zvuky, jedna stojí na zastávke, ďalšia ešte len prichádza, posledná zdoláva prudké klesanie. Hromadná doprava, najprv všetko, potom nič. Čakáš, vnímaš zvuky, je ich okolo teba toľko. Nevidiaci muž pobehujúci bielou palicou z jedného okraja chodníka na druhý. Zasa zvuky. Cesta plná áut, je ich toľko, hotová riava farieb a hluku. Jedno trúbi, druhé štartuje, tretie brzdí. Slepý muž sa trápi, zmätok zvukov. Potrebuje si z nich vybrať. Ktorému však dôverovať?

Hýbem sa, na toto sa dlhšie pozerať nedokážem, vyžaduje si to neodkladný zásah. Nikto nič, samá nevšímavosť. „Dobrý deň,“ hovorím jemným hlasom, nechcem, aby sa preľakol. Na odpoveď nečakám, citlivo vysvetľujem: „Prevediem vás na druhú stranu ulice.“ Nehovorí, akoby nevedel, čo povedať, možno sa cíti nepríjemne alebo nevie, čo čakať. Neskúmam to, citlivo sa dotknem jeho ruky a kráčam spolu s ním, cítim zodpovednosť aj za neho. Škrípanie bŕzd kdesi vzadu, toľko zvukov, nevidiaci sa z nich môže zblázniť. Tiché, hlasné, prehlušujúce tie ostatné, jednoducho zmes. Kráčame pomalým krokom, chcem, aby sa cítil sebaisto. „Ďakujem pekne,“ ozve sa po chvíli. Taký skromný, v hlase samá pokora, ani nevie ako ho obdivujem. Nepoznám ho, ale pohybovať sa bez schopnosti vidieť, toto by asi nedal každý.

Hlavná cesta, opúšťam tento rušný priestor presýtený zvukmi. Kráčam ulicou pomedzi domy. Hlasy, dievčenské i chlapčenské a smiech. No konečne, cítim radosť, je v nich, sú takí bezstarostní. Školáci, užívajú si voľné popoludnie. „Dobrý deň,“ zdraví ma sused z desiateho poschodia. Vedela som to, kdesi za mnou klopkali jeho topánky. Pracuje na manažérskej funkcii, elegancia je pre neho dôležitá.

Buchnutie, prudké, hlasné, dokonca nepríjemné. Brána sa zatvorila, ešte niekoľko poschodí výťahom a som doma. To ticho, teším sa ako si ho vychutnám.