dadama

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem.

Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala niekoľkokrát, odpoveď som však nedostala. Nechápem ako môže niekto kúpiť niečo také v obchode a nevedieť o aké kvietky ide. Mne by sa to nestalo, určite, som o tom presvedčená. „Nerozumieš tomu,“ povedala mi mama, keď som do nej dobiedzala. Neviem, či sa dá rozumieť svetu dospelých, správajú sa čudne a nevyspytateľne. Aj moja mama, je rovnaká.

Ja jej tiež nehovorím všetko, myslím, že mi celkom nerozumie. A k tej perine, nedávno som mala nádherný sen. Ležala som, neviem kde, možno na lúke, cítila som sa, akoby to bolo na mäkkej tráve. Moje oči boli doširoka otvorené a okolo mňa kvety. Tie z mojej periny. Keby to niekto chcel spochybniť, hádala by som sa. Červenej, modrej a žltej farby. Bolo ich neskutočne veľa, poletovali okolo mojej hlavy a tancovali vo vzduchu ako lesné víly. Bol to nádherný tanec, mala som dojem, že by som nemala príliš prudko dýchať, aby som ich neodfúkla. Nechcela som, aby ma opustili. To sa nestalo, zostali mi na perine stále rovnako pekné. Len som nezistila ako sa volajú.

„Ivka, raňajky!“ Mama, už prišla na to, že nespím. Škoda, o kvietkoch by som premýšľala ešte dlho. Nechce sa mi, ani mojím nohám, ešte stále sú pod perinou. „No čo je dnes s tebou? Si chorá?“ Vidím maminu hlavu vo dverách. Najvyšší čas, už viem, že musím, nechcem ju nahnevať. „Dobré ráno, moja,“ víta ma s úsmevom na perách. Pritúlim sa, očami hľadám hrnček kakaa. Mama si ma jemne privinie a rukou ma hladí po vlasoch. „Tak dnes ti spravíme vrkoče a potom…“ Nedopovie a ja neviem, čo bude nasledovať. Som napätá, zase sa v nej nevyznám. Venujem sa vianočke s džemom a sŕkam kakao. „Je výborné,“ dávam vedieť mame. „Tak sa poponáhľaj, svieti slniečko a snežienky nás čakajú.“

„Hurá!“ vykríknem a trielim do kúpeľne. Pamätám si to miesto, viem presne, kde rastú. Tých tam je…