Farby

Som tu, stojím takmer na mieste. Nehýbem sa, moje nohy sú statické, akoby boli prikované k zemi zvláštnou silou. Tenisky biele, kdesi vzadu s písmenami. Čiernymi, vnímam kontrast, je skutočný. Biela a čierna, dve farby, ktoré môžem, dokonca ich rád kombinujem. Zelená, červená a tie zvyšné, ani existovať by nemuseli. Pre mňa nie, táto farebná škála je skôr pre dievčatá, ženy. Šalejú po nich, pretekajú sa, ktorá bude farebnejšia.

 

Nemuseli by, pre mňa určite nie, ženské telo má iné prednosti. Žiadne farby, nič také, v tomto prípade radšej zostávam skromný. Jednoduchosť, čosi také obdivujem a platí to aj pre opačné pohlavie. Možno som divný, sú okolo mňa ľudia, ktorým sa môj názor nepozdáva. A nech, je môj, nič transformovať nebudem. V žiadnom prípade, som taký, zostávam verný sebe.

 

Potím sa, začína mi byť teplo, zvláštny pocit sa mi rozlieva po tele. Vnímam ho, len keby to nebolo stále horšie. Ale je, už je to naozaj nepríjemné. Každý kúsok, každá bunka, tam kdesi sa mi to rozlieva. Do celého tela a ja čakám, čo sa bude diať. Neviem, asi som neskúsený.

 

Alebo je všetko inak? Vlastne, ešte stále som sa nepohol. Predsieň, takmer pri vchodových dverách, kdesi tam sa nachádzam. Chrbát zohnutý mierne, hlava podstatne viac, zvláštna poloha. Nevadí, v tomto momente je mi všetko jedno, nezaujíma ma nič. Vlastne, okrem jedného detailu. Rukou si z čela zotriem pot. Kabát, ten za to môže, vyhováram sa.

 

Pravda či lož? Je mi to jedno, nech je to akokoľvek, ja si to svoje vziať nenechám. Dýchanie sa mi zrýchľuje, stáva sa plytším. Aj intenzita tepla sa zvyšuje, s mojím telom sa niečo deje. Čosi zvláštne, do detailov zachádzať nebudem. Vidím ju, je tam. Kdesi uprostred miestnosti. Otáča sa smerom ku mne. To je krása neslýchaná, akoby sa so mnou točil celý svet. To sú tvary, nádherne oblé, objemné prsia jej tancujú v rytme tela. A bradavky, akoby sa mi ponúkali. Pohybuje sa, to je ono, na toto som čakal. Vidím ju celú, to je žena. Moja sestra so všetkým, čo k nej patrí. Ešte stále stojím bez pohybu, kľúčová dierka je teraz môj svet.

Tag:

Popoludnie

17.05.2026

Zvoní. No konečne, dnes to trvalo akosi dlho. Možno nie, mne sa to však vlieklo poriadne. Nekonečné vyučovanie, ešte aj matika bola dnes akási rozvláčna. A pritom, tú ja môžem. Iné baby nie, majú z nej hrôzu. Neviem prečo, tento predmet je celkom ok. „Máš to v rodine,“ zaznieva z úst viacerých. No dobre, môj otec, čísla a operácie s nimi sú mu skutočne [...]

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

búrka, blesk

Krúpy, vietor, lejak. Na Slovensko sa valia búrky. Kedy dorazia?

09.06.2026 08:08

Výstrahy platia vo všetkých okresoch okrem východnej časti Košického a Prešovského kraja.

nehoda

Diaľnica D1 pri Ilave je neprejazdná, tvorí sa kolóna

09.06.2026 07:30

Odklon je cez odpočívadlo Prejta.

Hegseth  Normandia

Pláže obsadzujú migranti. Hegseth v Normandii rozhneval historikov: Groteskná stupidita, je to „komikosvá nicka“

09.06.2026 07:27

Ako by zlosť malých ľudí proti imigrácii bola nejako nadradená vojne proti tretej ríši, uviedol britský historik a moderátor Simon Schama.

iran

ONLINE: Pri Hormuzskom prielive sa zrútil americký vrtuľník, posádku zachránili

09.06.2026 07:02, aktualizované: 08:16

Konflikt na Blízkom východe trvá 101 dní.