Večera

Kuchyňa. Možno miestnosť ponášajúca sa na ňu. Podlaha pod jej nohami vydáva zvuky. Vŕzga a nielen to, je to zmes zvukov, akoby tvorili súbor. Hm, znie to, akoby bola počítačový špecialista. Omyl, v tomto prípade to však nie je zásadné a základné znalosti jej nechýbajú. To potrebné. Vždy je dôležité vedieť si vybrať.

 

Na nohách topánky, vysoké, farba čierna. Nosí ich najradšej, je to jej štýl. Papuče? Čosi také sa u nej nenájde, ani hosťom ich neponúka. Adam, už si ho predstavuje ako si nazúva na nohy kockované papuče vystlané nejakou umelou kožušinou. Toto nikdy nezažije, s ním nie, je si istá.

 

Teflónová panvica v ruke, máva ňou, akoby ani nevedela čo s ňou. Hm, to nie, taká nemožná nie je. A žalúdok nepustí. Aj teraz jej tam vyhráva kapela a stále sa to zintenzívňuje. Ešte aj bolesť, chytí sa za brucho kdesi vpravo. Čakať už nemôže a Adam zrejme dnes nepríde. Keby aj, toto rýchle menu spraví aj jemu. Ani to dlho trvať nebude. Platnička variča sa pomaličky rozohrieva, farbí sa do červena. Kvapka oleja z veľkej fľaše a vajcia. Niekoľko. Možno by ich dala aj viac, keby chladnička nebola taká skúpa. Stačí, ide sa na vec. Oddeliť škrupiny, kuchynský nôž to istí. Jedno buchnutie a dve polovice sú na svete. Rýchlo, púšťa ich na panvicu. Praskanie, bielok sa stáva pevnejším.

 

Hľadí do panvice, to je niečo. Cíti sa zvláštne, akoby sa ocitla kdesi… Volské oko, jedno, druhé. Smaží ich, do nosa jej vlieza vôňa. Je jej teplo, dokonca horúco, zasa to prichádza. Oči, vidí ich, spočiatku z diaľky. Približujú sa, sú hnedé a veľké. Už to nie je o očiach, na tvári cíti dych. Je teplý a páchne. Potom dotyk, jeden, druhý a… Bozkáva ju, tie odporné, slizké pery. Dotýkajú sa jej a premiestňujú sa z miesta na miesto. Stále nižšie a nižšie.

 

Zvuk, kľúče v zámke, pootočí hlavu. Adam je doma. „Konečne, potrebujem ťa,“ pozrie na neho a náhlivo opúšťa priestor kuchyne. Mladý muž nižšieho vzrastu smeruje k nej. Bez slov ukladá hlavu na jeho plece. „Tie oči…,“ dostane zo seba. „Viem, moja, poď ku mne.“

Káva

11.03.2025

Nohy bosé, palce zastoknuté do papúč. Kockované, farba červená, zmiešaná so sivou. Tvary nepravidelné, akoby chceli docieliť, aby im nikto nerozumel. Možno. Ale ona má dobrý vkus, dostal ich na… Vlastne ani nevie prečo. „Teplé sú,“ povedala, keď mu ich dávala. Akoby sa sťažoval, že mu je zima. Asi nie, ale hodia sa, teplo od nôh je dôležité, vravievala [...]

Dievča

02.03.2025

Vysoká, štíhla, dlhé nohy, ani ruky sa nedali zahanbiť. „Samá kosť“, takto jej to vravievala mama. Dnes v modrom, obyčajná sukňa v páse stiahnutá gumičkou. Biele tričko s akýmsi obrázkom vpredu, v sandáloch biele ponožky. Nič okázalé, také to boli časy. Vlasy dlhé, zapletené do vrkoča. Kráča ulicou. Je prázdna, len z času na čas niekoho [...]

Víkend

15.02.2025

Topánky, dnes ma sprevádza ich zvuk, tiché i hlasné klopkanie o podklad. Asfalt, keby nie on, nepočula by som nič. Lodičky, červené, elegantné, skutočne majú svoj štýl. Rútim sa ulicou a uvedomujem si jediné. Bolia ma z nich nohy. Neodškriepiteľný fakt. Beriem, ale oči Adriany mi povedali neuveriteľne veľa, asi viac ako kedykoľvek predtým. Závisť, aj [...]

Darwin port / Prístav Darwin /

Strategický austrálsky prístav, ktorý získali Číňania na takmer sto rokov, chce krajina späť. V hre sú dve varianty

04.04.2025 16:23

V oblasti prístavu sú šesť mesiacov v roku manévre americkej armády.

Asen Almáši

Pred 16 rokmi nastúpil do auta a už sa nevrátil. Zmiznutie známeho poslanca polícia stále neobjasnila

04.04.2025 16:19

Po zmiznutí poslanca sa začali šíriť rôzne fámy a teórie.

Polizei / Austria /

Tragédia neďaleko Viedne: Slovenský robotník spadol z 30-metrovej plošiny, zomrel na mieste

04.04.2025 15:41

O prípade bol informovaný inšpektorát práce.

výbuch auta, Dnipro

Výbuch auta zabil politika v ukrajinskom Dnipre. Je možné, že bol chladnokrvne popravený

04.04.2025 15:15, aktualizované: 16:02

Politická strana Propozycija mŕtveho identifikovala ako Jurija Fedka.