Uhol pohľadu

Jeseň, ale to teplo, akoby ho v lete nebolo dosť. Podľa mňa je odpoveď jasná, až moc. Neznášam vysoké teploty, dva stupne nad dvadsiatkou a hotovo, nič viac. Pri vyššej teplote nie som vo svojej koži. Od rána som v podobnom stave, neviem sa upokojiť. Aj slnko mi začína prekážať.

Siahnem na kľučku vysokého dreveného okna. Nespravím jediný pohyb, ale Dáša už vstáva od stola. Prudko, razantne. „Neotváraj, vonku fúka.“ „Neblázni, ten vetrík ti neublíži, ani frizúru ti nezničí, je to hotové leto,“ vysvetľujem situáciu. „Ale neoblbuj, o tom ma nepresvedčíš, pred chvíľou som prišla do práce, aj deťom som dala teplé bundy, ten vietor je skutočne nepríjemný.“ Stojím ako prikovaná, akoby sa mi nohy premenili na korene stromu a dostali sa hlboko pod povrch podlahy. Cítim tiaž, ktorá ma núti zotrvať na mieste. Tá ženská sa asi zbláznila, veď sa tu kvôli nej neuvarím. „Otvorím ho len na chvíľu,“ skúšam to s ňou inak, dúfam, že preukáže aspoň trocha zdravého rozumu. „Nevymýšľaj, radšej sa venuj robote, veď je tu príjemne.“

„Dievčatá, čo je s vami, ste akési hašterivé,“ pridáva sa do debaty Milka. Doteraz sedela obrátená chrbtom k nám a tvárila sa, že sa jej to netýka. Tretia do partie. „Radšej jej niečo povedz,“ pobádam ju, aby zareagovala správne. Dúfala som, ale márne, nechce sa vyjadrovať. Radšej schytí rýchlovarnú kanvicu a mizne vo dverách. Tieto typy nám rada, len aby na ňu zle nebolo, radšej sa ukryje. Keby odišla Dáša, ale tá sa ani zo stoličky nezodvihne, teraz všetkým ukazuje aká je pracovitá. Viem svoje, do firmy prišla pred piatimi mesiacmi a veľmi kolegiálna nie je. Skôr hašterivá. Nemám ju rada, poviem si pre seba, ani sa za to nehanbím.

Potím sa, začína mi byť nepríjemne, možno aj od jedu. Hnev človeku nerobí dobre, ale s niektorými ľuďmi sa jednoducho nedá. Zvuky, kdesi na chodbe, približujú sa. Otvorené dvere, šedivá hlava v nich. Vedúci, jediný muž medzi nami. „Dobré ráno,“ pozdraví a kráča smerom do svojej miestnosti. Skôr ako stisne kľučku sa obráti smerom k nám. „Mohli by ste si tu otvoriť okno, nemáte tu dobrý vzduch.“ Super, aspoň niekto na mojej strane. Nahodím dôležitý úsmev a mám sa k činu, toto som potrebovala.  Je to moje víťazstvo.

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Chrumky

12.07.2025

Piatok podvečer, sedím na sedačke a hľadím kamsi. Skutočne? Nie celkom, môj pohľad smeruje len jedným smerom. Konkrétnym. Sedačka v obývačke. „Aha, ako uhorka,“ ukazuje matka prstom smerom k televízoru. Ako malá, ten prst by o tom presvedčil každého. „Aj ja som to tak robila,“ hovorím matke, ale viem, že to bolo poriadne dávno. Môj zadok bol vtedy ešte [...]

Výťah

11.06.2025

Je ráno? Ani nie, dopoludnie preletelo prirýchlo. Pre mňa určite. Sedela som za počítačom a pracovala, pred očami sa mi mihali písmená. Triem si raz jedno a potom druhé oko rukou. „Hm, takto nie, dostane sa ti do očí nejaká infekcia.“ Áno, takto mi to hovorievala najdôležitejšia žena môjho života. Boli časy, ešte som bola malá, proste dievčatko. Už [...]

Maduro

Maduro: Venezuelu ohrozuje osem amerických vojnových lodí s 1200 raketami

01.09.2025 22:48

Venezuelský prezident vyhlásil, že krajina čelí „najväčšej hrozbe za posledných 100 rokov“.

Robert Fico, TB

Premiér pri príležitosti Dňa Ústavy SR odovzdal trom laureátom cenu A. Dubčeka

01.09.2025 20:40

Štátnu cenu si prevzali Štefan Grman, Jozef Banáš a Jan Telensky.

Russia Ukraine War

Zabi politika a vydáme ti mŕtvolu syna. Ukrajinci zistili motív vraždy bývalého predsedu parlamentu

01.09.2025 20:15

Začína sa objavovať viac podrobností o likvidácii niekdajšieho šéfa ukrajinského parlamentu. Andrij Parubij sa stal obeťou atentátu 30. augusta.