dadama

Hlava dole takmer zabodnutá do zeme, akoby som niečo hľadala. Omyl, len môj hlúpy zvyk. „Nehrb sa, zodvihni hlavu.“ Hlas, počujem ju, napomína ma, už zasa. Počula som to už toľkokrát, ani spočítať by som to nedokázala. Neváham, okamžite sa vzpriamim. Musím, jednoducho poslúchnem. Trolejbus, v prednej časti za sklom strapatá hlava. Nič viac, len akési pohyby. […]

Jeseň, ale to teplo, akoby ho v lete nebolo dosť. Podľa mňa je odpoveď jasná, až moc. Neznášam vysoké teploty, dva stupne nad dvadsiatkou a hotovo, nič viac. Pri vyššej teplote nie som vo svojej koži. Od rána som v podobnom stave, neviem sa upokojiť. Aj slnko mi začína prekážať. Siahnem na kľučku vysokého dreveného okna. Nespravím jediný pohyb, ale Dáša už vstáva od […]