dadama

Izba, kdesi v rohu veľké zrkadlo. Od podlahy do výšky jej postavy, presne také chcela. Jej kútik, tak mu hovorí, má tam všetko potrebné. Sú to už takmer dva roky, ešte si spomína na sťahovku. To bolo práce, už sa jej o kopiacich sa veciach aj snívalo. To lepšie prišlo až potom. Z miestnosti do miestnosti, premávala sa po byte a vychutnávala si ten pocit. Skvelý, […]

Steny tiché a biele. Farba, ktorá tu človeka neopustí. Mohla by, ale akosi sa jej nechce. Pokračuje ďalej, nič sa nemení. Miestnosť, izba. Metre štvorcové. Zbytočné, veľkosť je nepodstatná, nerozhoduje o ničom. Okná s kovovými rámami, nevyzerajú veľmi moderne, aj žalúzie majú najlepšie časy za sebou. Schátrané a ošumelé, to je teda dojem. Stolička, tvrdá, drevená […]

Dnes vám ponúkam kúsok z môjho pripravovaného románu. Za oknom tma, mesiac nevidím. Počujem len vietor, naráža do okien, zrejme chce predviesť svoju silu. Od popoludnia je poriadne aktívny, vraj zmena počasia. Tieto veci veľmi neevidujem, len čo sa dozviem od personálu. Chcem spať, ale veľmi mi to nejde. Aj počítanie som už skúšal, neúspešne, nič nepomáha. Kašlem na […]

Sedím, tá stolička je divná, som akosi vysoko. Hompáľam nohami, nechcem tu byť, potrebujem sa dostať dole. Tam je vecí, toľko zaujímavostí.. Skúšam to, možno mi tá noha pôjde prestrčiť a potom sa to rozbehne. Ále, neúspešný pokus. Na chvíľu sa orientujem iným smerom. Stôl. Hľadím priamo pred seba. Aha, niečo som našiel. Držím to, ocitlo sa to v mojej ruke. […]

Hra so slovami ma vždy bavila. Svoje prvé pokusy som starostlivo ukrývala – chýbal čas a štipka odvahy ísť s kožou na trh. 19. mája 2016 nastala tá správna chvíľa na premiéru. Na blogu Denníka N sa objavila moja poviedka s príznačným názvom Prvá v poradí. Počas takmer štyroch rokov nasledovalo vyše 400 ďalších. Niektoré dlhšie, iné kratšie, veselé […]

Mesiac, tam hore, vysoko. Úplný rožtek, nádherne tvarovaný, do chrumkava vypečený. Pozerám po ňom, ale veľmi nepreháňam, ešte mám zafixované slová starkej. „Nepozeraj sa, má silnú moc, môže ti ublížiť,“ vravievala mi vždy, keď to považovala za nutné. Boli to tie okamihy, keď moju detskú dušu fascinovala obloha. Priznávam, dochádzalo k tomu často. Len ja som […]

Tanier, na ňom mäso, cestoviny a ešte čosi. Je to pri okraji taniera. „Dobrú chuť!“ zaznie od kuchynskej linky. Matka si utrie ruky do farebnej utierky, spraví ešte niekoľko pohybov a vytratí sa z kuchyne. Netrvá dlho, vráti sa, kontroluje ma pohľadom. Prísnym a dôkladným. Keby radšej hľadala Maju, ešte ani k stolu nezasadla. Ja nemám také výsady, podrobila som sa […]

Rad, dlhý, točitý. Akoby tu dávali zadarmo. Keď chceš, vydržíš, zásada, ktorá tu platí na sto percent. Len keby nebola taká zima, pred niekoľkými dňami nejako prituhlo. Marek na čosi také veľmi nie je a ja tiež nie, ale predstava bryndzových halušiek na tanieri nám akosi nerobí dobre. Školská jedáleň, tetušky v bielych plášťoch sa rozhodli, vraj sa musí variť […]

Sedím. Sedačka mäkká, pohodlná, telo mám natiahnuté ako mi to vyhovuje. Podľa seba, len z času na čas zmením pozíciu. Neriadim sa časom, moje údy mi začnú dávať signály, zmena polohy je nevyhnutná. Rešpektujem, presne ako teraz, najhoršie sú na tom nohy, dokonca sa hlási tŕpnutie. Nepríjemné, ale o chvíľu je lepšie, všetko pominie. Hlava mierne zaklonená, opretá o […]

Moje telo. Neviem či cítim bolesť, som v pomykove. Sedím, aspoň tým som si istá. Chrbát opretý, hlava zaklonená, možno až príliš. Krčná chrbtica u mňa nie je v perfektnom stave. Určite nie, občasné trampoty pretkávané zlými obdobiami. Rehabilitácie, magnetoterapie a všeličo iné. Tabletky, na tie nesmiem zabudnúť, doktorka ich predpisuje veľmi rada. Ako lentilky, ani […]