Založ si blog

Cesta

Mesto, jeho ulice sú ešte poloprázdne. Zvláštne, akoby sa ešte nechcelo prebudiť. Ešte chvíľu, hovoria si všetci sedmospáči zastrčení vo svojich posteliach pod teplými perinami. Hm, skvelý pocit, potiahnuť ešte aspoň niekoľko minút, ráno má každá z nich akési rýchlejšie tempo. Šialené, toto pomenovanie bude výstižnejšie.

Mám zvláštne ráno, dnes nič zvyčajné neplatí, aj z postele som vyletela priveľmi ochotne. Nestáva sa mi to, divný deň. Od pootvorenia očí som v napätí. Cítim sa dobre, ale mám to v tele, jednoducho je to vo mne. Dostať sa do pohody je pre mňa nemožné.

Káva hotová, raňajky nachystané, presne takto to mám rada. Chlipnem si raz, dva razy, o chvíľu som na dne šálky. Výborná, konštatujem a vzdávam sa raňajok. Len tak, dobrovoľne. Akosi by mi nešli do brucha, bude to tým napätím. Namiesto nich letím do izby, obliekam sa.

Vychádzam z domu, šup do auta. Netrvá dlho, vyliezam z bočnej ulice zastrčenej medzi domami. Všade ticho, pokoj, je to akési spomalené. Zatiaľ, dlho to trvať nebude, typický ruch mesta sa objaví čoskoro. Aj slnko je už pomaličky nachystané na svoju šichtu.

Odbočka smerom doprava, známa trasa, na dopravnej značke rýchlosť sedemdesiat. Veľmi na to nedbám, chcem tam byť čím skôr. Potrebujem to, ženie ma akási zvláštna sila. Viem o nej, je mi známa.

Postava, na hlave čiapka, oranžová vesta. Mladý muž, vojak. „Dobrý deň,“ zdravím ho cez pootvorené okno. Najprv papier, potom doklad totožnosti a štartujem, všetko prebehlo skutočne rýchlo. Okrem mňa je tu len zopár jedincov. Zatiaľ, o chvíľu to tu ožije. Dnes určite.

Predo mnou cesta a kdesi tam nízka budova. Áno, to je to miesto, presne tam prebiehali hraničné kontroly. Ešte včera. Policajti, vojaci, testy na covid, výnimky a meranie teploty. Všetko je preč. Konečne, skutočne úžasný pohľad. Cesta do Rakúska bez prekážok, aspoň na jednej strane.

Sloboda, šepkám si len tak pre seba, ale mám chuť kričať. Zatiaľ len na štyridsaťosem hodín, ale aj málo je niekedy veľa. Nádhera, tú eufóriu je ťažké krotiť. Tri mesiace, strašne dlhý čas, strata slobody tak bolí.

Sloboda

26.02.2021

Noviny, hm, čosi také už dávno nedržala v ruke. Veľký formát, menší, ešte má v pamäti ako domov nosievala „Večerník“. Otec mal iné, ale mama si v ňom vedela nájsť to svoje. Novinový stánok stojaci pri nákupnom stredisku, tam ho kupovala. Bol natretý žltou farbou, vždy strčila hlavu takmer do okienka. Spomienky, akosi sa do nich zahĺbila. Hlt šalviového čaju jej [...]

Ruky

22.02.2021

Stôl, sedím kdesi za ním. Nohy natiahnuté, občas pohnem prstami. Mám pocit, že musím, akoby som sa chcela rozhýbať. Nedostatok pohybu so mnou robí svoje. Auto, tak sa veci majú, povedala by Erika. Skutočná znalkyňa, cvičí poctivo každý deň, do práce cestuje hromadnou dopravou. Áno viem, dnes som ešte veľa krokov nespravila, zopár cestou do auta a potom niekoľko schodov [...]

Postupka

19.02.2021

Moje prsty, opakovane na ne hľadím, akoby som nemala kam. Červená, je všade okolo mňa, mihá sa mi pred očami. Tmavá, výrazná, možno až priveľmi. Lenže Ivona, ona to tak chcela, vraj výborné, dokonca sexi. Jej slová, možno jej celkom nerozumiem. Ale zasa, až tak mi to nevadí, každý môže mať svoj názor a o nič nejde, je to len lak na nechty. A nielen to, dokonca ho [...]

QUASARS

QUASARS

27.02.2021 23:45

OZ QUASARS už 13 rokov úspešne zastrešuje koncertné a edukatívne projekty súboru Quasars Ensemble - držiteľa Krištáľového krídla za rok 2013 v kategórii Hudba.

dve percentá dane, Pravda, 2%

Šk Svätý Jur

27.02.2021 23:38

Občianske združenie, ktoré podporuje športový rozvoj detí a mládeže.

Bedmintonový klub Trebišov

Bedmintonový klub Trebišov

27.02.2021 23:35

Bedmintonový klub Trebišov vznikol v roku 1964 ako krúžok mládeže. Bedminton je tretím najdlhšie fungujúcim športovým odvetvím v Trebišove.

jozef buday

Po krátkej ťažkej chorobe zomrel prezident ZPVVO Jozef Buday

27.02.2021 21:58

Bol autorom viac ako 47 vedeckých a odborných prác. Tento rok by sa dožil 70 rokov.