Moja cesta: S poviedkami z blogu až k oceneniu od spisovateľov

Hra so slovami ma vždy bavila. Svoje prvé pokusy som starostlivo ukrývala – chýbal čas a štipka odvahy ísť s kožou na trh. 19. mája 2016 nastala tá správna chvíľa na premiéru.

Na blogu Denníka N sa objavila moja poviedka s príznačným názvom Prvá v poradí. Počas takmer štyroch rokov nasledovalo vyše 400 ďalších. Niektoré dlhšie, iné kratšie, veselé i vážne, plné všedných aj nevšedných hrdinov. Občas by ste v nich našli aj kúsok ľudí z môjho okolia či dokonca mojej maličkosti. Väčšina sa zrodila v metropole Slovenska, povestná múza ma však už kopla aj pod mohutnými tatranskými končiarmi či neďaleko Václavského námestia.

Začiatkom roka 2019 som sa odhodlala skúsiť šťastie v renomovanej celoslovenskej súťaži Poetická Ľubovňa. Do kategórie próza mohol každý autor zaslať maximálne tri poviedky, ktoré neboli publikované v knižnej podobe. Voľba bola ťažká, napokon som sa však rozhodla pre trojicu textov, ktoré moji pravidelní čitatelia určite poznajú. Začiatkom marca som sa dozvedela, že Farba, Partia a Lakovky zabodovali aj u poroty. Vďaka nim som sa v kategórii Próza nad 20 rokov umiestnila na druhom mieste.

Nečakaný úspech ma povzbudil do ďalšej tvorby. Momentálne mám na konte jednu e-knihu pre deti a intenzívne pracujem na ďalších literárnych počinoch. Mojím najbližším cieľom je dokončiť a vydať nový psychologický román. Už niekoľko týždňov navyše prispievam aj na svoju osobnú stránku darinamatichova.sk, kde nájdete množstvo nových poviedok, niektoré z nich dokonca vo zvukovej podobe.

Čo plánujem v roku 2020? Naďalej si užívať písanie. Núdzu o nápady rozhodne nemám, občas to však trochu zaškrípe s časom na ich realizáciu, a tak sa nechajte prekvapiť. Určite sa však o všetkých novinkách včas dozviete – napríklad na mojej stránke.

Šatka

28.07.2026

Izba. Veľká, priestranná, takto na mňa pôsobí. Okná do ulice, dlhé biele záclony. Poctivá biela, akoby už belšia ani nemohla byť. Ani temperová farba by nebola belšia. Určite nie, aj by som sa hádala. Koberec s veľkými okami, červený s akýmsi tmavším vzorom. Často ho obzerám, možno by som chcela rozlúštiť ten vzor. Opačná strana miestnosti pri [...]

Popoludnie

17.05.2026

Zvoní. No konečne, dnes to trvalo akosi dlho. Možno nie, mne sa to však vlieklo poriadne. Nekonečné vyučovanie, ešte aj matika bola dnes akási rozvláčna. A pritom, tú ja môžem. Iné baby nie, majú z nej hrôzu. Neviem prečo, tento predmet je celkom ok. „Máš to v rodine,“ zaznieva z úst viacerých. No dobre, môj otec, čísla a operácie s nimi sú mu skutočne [...]

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]