Vrznutie, tiché, nenápadné, to len jej uši ho počujú. Áno, presne tak, celkom určite je už ráno. Musí byť, za všetkým je zvuk. Tento zvuk. Má ho v ušiach, dostal sa tam pred chvíľou. Je tam, ešte stále, akoby priestory jej zvukovodu nechcel ani opustiť. Stáva sa, jednoducho jej rituál. Však on odtiaľ zmizne, toho sa nebojí, akosi prirodzene sa rozplynie. Posteľ, stojí […]

Tma, čierna a škaredá. Všade okolo mňa je jej plno, napchá sa aj do najmenšieho otvoru. Hrozné, vôbec sa mi nepáči, nechcem, aby tu bola. Sedím. Nohy prepletené jednu cez druhú. Zvláštna póza, neviem, ako sa mi to podarilo. Nervozita, asi ona je za tým všetkým. Možno aj tma, presne tá, ktorá je natlačená za mojím oknom. Akoby bola stále hustejšia. Pocit? Neviem, asi […]

Zvuk. Počujem ho, budík, alebo čosi také. Najradšej by som ho prestala vnímať, tak veľmi to chcem. Tie uši. Nie, nič s nimi nie je, len keby neboli také protivné. Sú, všetky tie zvuky, vliezajú mi tam. Postupne aj naraz, mám ich tam, dokonca ich vnímam. Musím, zbaviť sa ich neviem. Chrbát, ležím v polohe, ktorú v posteli nemám rada. Neznášam ju, vedia to o mne […]

Sú tu, ležia kdesi predo mnou. Nie, venovať sa im nebudem. Trucujem, už zasa začínam. To som celá ja, pomyslím si a v okamihu si niekoho pripomínam. Slová, niekedy príjemné, inokedy nie, raz človeka pohladia na duši a potom rania. Dokážu preniknúť priamo na kožu a potom ešte hlbšie. Neorientujem sa v nich, dobre určite nie a to napriek tomu, že sa snažím. „Musíš […]

Modrá. Ani nie, belasá. Zvláštny pocit, akoby mi modrá farba nestačila a zdala sa mi málo. Zamýšľam sa. Nie nadlho, možno o to dôkladnejšie, môj pohľad je skúmavý. Hlboké, presne také sú, cítim, ako sa prepadám. Hlbšie a hlbšie, stále viac dovnútra. Rútim sa závratnou rýchlosťou, možno sa mi to zdá prirodzené. Odrazu, je to také zvláštne, hľadám slová […]