Chrumky

Miestnosť, poschodie piate, okno do dvora.  Keby tu aspoň výťah bol, lenže to sa jej môže iba snívať. Dnes už trikrát, všade samé schody, už si ledva nohy vlečie. Ani zamračená suseda z vyššej vekovej kategórie jej náladu nezlepšila, takmer do nej vrazila. Tá jej tupá tvár, ako ju len neznáša, odpor k nej si ani pestovať nemusela. Prvé stretnutie a hotovo, jednoducho je to vzájomné.

 

Kľúčom otočí dvakrát a vojde dovnútra. Mokrý kabát prehodí na improvizovaný vešiak. Bŕŕ, anglické počasie, človek chodí medzi dažďovými kvapkami, vlastne mokne. Slnka tu veľa nie je, akoby ani neexistovalo, občas sa jej zmocní dojem, že sa z toho zblázni.

 

Ešte aj ten mobil, zazvoní vždy v najhoršiu chvíľu. Áno, presne pri stretnutí s tou starou bosorkou. Vydoluje ho z vrecka nohavíc a hodí na drevený stôl, takmer doslova. Ani nevie kto telefonoval, možno to ani nechce vedieť. Sadne si na drevenú stoličku, prisunie si ju k stolu, hlavu spustí do dlaní a niekoľkokrát si pretrie tvár. Á, ešte aj zadok ju rozbolel, nábytok v tomto byte sa nedá veľmi tolerovať, nič pohodlné tu nie je. Ani trochu, ani sedačka v druhej časti miestnosti veľa komfortu neponúka, dobré časy už má dávno za sebou.

 

Náhlivo sa postaví a hľadí do chladničky, najvyšší čas niečo vymyslieť, anglická strava sa jej vôbec nepáči, dokonca jej nerobí dobre. Nikde nič, v celej chladničke zostalo len niekoľko nevábne vyzerajúcich zvyškov. Záchrana v poslednej chvíli, aj takto by mohla nazvať misu kukuričných chrumiek. Miznú v jej ústach, keď sa konečne dostane k telefónu.

 

No nie, zasa otec, akoby ju nepočul včera, veď jej nemusí telefonovať každý deň. Lenže on, vraj aby vedel, ako sa má jeho dievčatko. Nohy natiahne pred seba, hľadí na svoje mokré tenisky a púšťa sa do ďalšieho dobrodružstva. „Áno, tati, mám sa výborne, veď vieš, hovorila som ti o tom už včera. Áno, aj škola ide a ubytovanie je super. Neboj sa všetko je v poriadku a pozdravuj maminu.“

 

Hotovo, na dnes to má za sebou a teraz rýchlo k tej mise, v bruchu jej začala vyhrávať neznáma kapela.

Tag:

Popoludnie

17.05.2026

Zvoní. No konečne, dnes to trvalo akosi dlho. Možno nie, mne sa to však vlieklo poriadne. Nekonečné vyučovanie, ešte aj matika bola dnes akási rozvláčna. A pritom, tú ja môžem. Iné baby nie, majú z nej hrôzu. Neviem prečo, tento predmet je celkom ok. „Máš to v rodine,“ zaznieva z úst viacerých. No dobre, môj otec, čísla a operácie s nimi sú mu skutočne [...]

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

mnich koncert

Čo Rusi vyspevujú o vojne proti Ukrajine? Na spevákov dohliada beznohý mních vyznamenaný Radom Lenina

20.05.2026 14:30

„Rozdrvíme nebezpečného nepriateľa. Veľa generácií si bude pamätať, aké drahé je nám Rusko!" znie text jednej z ruských piesní o bojoch na Ukrajine.

eštok

Na Slovensku zostáva v platnosti druhý stupeň teroristického ohrozenia

20.05.2026 14:15

Dôvodom sú najmä pretrvávajúce hybridné hrozby a kybernetické útoky na štátnu infraštruktúru, na ktoré ministerstvo vnútra reaguje posilňovaním obrany.

US Army paratroopers with the 173rd Airborne Brigade prepare to move out after landing near Jönköping, Sweden during exercise Swift Response 24.

Na pomoc príde menej amerických vojakov. USA menia plány pri Európe

20.05.2026 14:08, aktualizované: 14:50

Svoj zámer chce Washington spojencom oznámiť v tomto týždni.