Dvere

Miestnosť. Izba, toto pomenovanie sa mi zdá lepšie. Možno vyjadruje viac a keby aj nie, jednoducho to tak bude. Chcem a hotovo, som tvrdohlavá. Boli časy, teraz som už umiernená, kedysi by som sa aj bila. Možno nie doslovne, ale…

 

Stojím, ruka natiahnutá, určite moja, prsteň na pravej ruke hovorí jasnou rečou. Neodškriepiteľné, nepokúšam sa, bolo by to zbytočné. Od Martina, nič závratné, ale hodnota sa vždy nemeria peniazmi. A mne sa páči, jednoducho dar. Vrznutie, dvierka skrine, pravá strana. Ešte aj upresniť by som to mohla, nie je to však potrebné. Nikto sa so mnou neškriepi, nemá záujem. Ticho, nikto okrem mňa.

 

Moja ruka, držím ju vystretú, akoby som cítila to tŕpnutie, ktoré mi prichádza od zápästia. Nepríjemné. Akoby sa mi tam prechádzali kolónie mravcov, usilovne prúdiacich všetkými smermi. Chcem niečo spraviť, možno sa pohnúť či ich striasť zo seba.

 

Nejde to, sú tu, sú všade, sú neskutočne usilovné. Mravce, stačí si predstaviť ten ich systém. Poriadok, nepoviem inak. Netrvá dlho a všetko sa mení, akoby som už nebola na rovnakom mieste. Všetko je preč, žiadne mravce. Vlastne neviem, asi tu ani neboli. Som v posteli, pod hlavou vankúš. Cítim ho, je mäkký, úplne poddajný. Viečka sa mi pohojdávajú, akoby sa nevedeli rozhodnúť, čo spraviť.

 

Spím. Začína to byť príjemné, akoby sa podo mnou čosi vlnilo. Možno voda. Nie, všetko okolo mňa je suché, nikde ani kvapka. Len ona. Je tu, kdesi pri posteli. „Hej,“ volám po nej, nech sa aspoň ukáže. Je v mojej izbe. Chcem ju vyhnať, dostať ju odtiaľto. Musím, víťazstvo je na dosah a cudzích na svojom neznesiem.

A vtedy sa to stane, akýsi rachot. Telom mi trhne, som v inom režime, vnímam, oči mám pootvorené. Chcem sa zorientovať, nohami leziem z postele. Pomaličky, opatrne. Pri dverách izby sú topánky. Neverím, nedala som ich tam, neboli tam, keď som liezla do postele. A teraz… Sú  v mojej izbe.

 

Bojím sa, moje telo zmáha strach. Bojazlivá nie som, ale… Jedna papuča, druhá, nazúvam si ich pomaličky, postupne. Rukami si pretieram oči, za oknom svetlo a pri mne topánky. Hľadím na ne, možno som…

 

Nestihnem nič, ani krôčik, keď sa objaví priamo predo mnou. „Dobré ráno, moja! Dnes si teda pospala.“ Mama, moja milovaná. Hľadí mi do tváre, dokonca ma objíma. Nádhera a toľko som sa bála. Nemusím, cítim sa ako malá. Ako kedysi, prišla mama, všetko ostatné bol len sen.

Tag:

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Hungary Defence Migration

Maďarsko predĺžilo krízový stav v krajine. Dôvodom je masová migrácia

06.03.2026 13:38

Dekrét podpísal premiér Viktor Orbán.

Georgia Politics

Úpadok demokracie a tvrdý zásah proti opozícii. EÚ pozastavila bezvízový styk s krajinou bývalého ZSSR

06.03.2026 13:25

Krajina kedysi patrila medzi najdemokratickejšie a najprozápadnejšie štáty z bývalého Sovietskeho zväzu.

Iceland / Island /

Škandinávska krajina sa ponáhľa do EÚ, je známy dátum referenda o vstupe

06.03.2026 12:57

Návrh uznesenia plánuje vláda predložiť parlamentu na budúci týždeň.