Vojde do vchodu, vbehne do výťahu. „Dobrý deň,“ zdraví chlapíka vchádzajúceho pred ňou. Starší, jeden z mnohých v tejto bytovke. „Domov dôchodcov“ prebleskne jej hlavou úplne bez slov. Presne nevie, ale osadenstvo bytovky sa jej zdá vekovo príliš vysoko, akoby tu ani mladí neboli. Ani spriaznenú dušu si tu doteraz nenašla. Možno raz, dodáva si pozitívnu energiu. Potrebuje ju, dokonca nutne, dnes v práci dostala zabrať.
Taška na nízkej skrinke v predsieni, topánky pohodené len tak narýchlo. Konečne doma, tých osem hodín ju dnes vyšťavilo. Chce to niečo na upokojenie, relax. Cigareta, pomyslí si narýchlo a realizuje svoj sen. Sedí na nízkej stoličke a ťahá, chutí tak dobre. „No konečne,“ vydýchne z plných pľúc, niekoľkokrát zakašle, akoby sa chcela zbaviť akýchsi nánosov vo svojom tele. Ešte pozrie na pohyb vonku, potom sa porúča. Telefón vyzváňa ako divý. Matka, prezrádza jeden pohľad. „Ahoj, mami!“ nahodí milý tón. „Áno, všetko v poriadku. Nie, nefajčím a teplo sa obliekam. Neboj sa, som ok a pozdravujem ocka!“
Hotovo, kladie mobil na stôl, jednu povinnosť má za sebou. Dnes, zajtra sa to celé zopakuje, akoby jej nemohla dať pokoj aspoň niekoľko dní. Nie je malá, len sa odsťahovala do veľkého mesta. Aj baby z vidieka na to majú. Ona áno. A presne o tom to je, dostať príležitosť. Obrovské zrkadlo v izbe jej dáva za pravdu, chce to čosi s tým spraviť. Sivá myška, takto by nezaujala nikoho. V robote tam to ide, ale teraz… Vonku sa stmieva, k slovu sa dostáva pouličné osvetlenie. To nie je ako v mojom rodnom kraji, tu to žije.
No, tie vlasy, čosi spraví kulma, zvyšok dostane na starosti lak na vlasy. Voľba oblečenia, ťažká disciplína, siaha po kratučkej sukni. Žltá, v prednej časti mierne pootvorená. Pančucháče zostanú doma, je teplo. Ešte tielko, ktoré toho veľa na jej tele nezahaľuje. Umelé mihalnice, tmavočervený rúž vo farbe laku na nechtoch. Super, ešte nejaké detaily. Kabelka, tá jej nesmie chýbať. A topánky na vysokých podpätkoch. To je ženskosť, bez nich by do ulíc nevyšla, nádherne jej formujú nohy.
Autobus si dnes dal načas, v pánskej spoločnosti na zastávke bola za atraktívnu, cítila tie pichľavé pohľady. Stred mesta, to je jej cieľ, to pulzujúce, neutíchajúce miesto. „Ahoj, kočka! Ideš?“ Aký odporný, ešte aj po zadku ju chcel ťapnúť. Tak toto teda nie, kurvička nie je, ona je slušné dievča z vidieka. Hľadá čosi vo svojom veku. Už do nej z druhej strany dorážajú traja spoločensky unavení. Uf, to náklad, toto neunesie.
Uteká, podpätky na obľúbených topánkach jej prekážajú, nohy sa jej kývu z jednej strany na druhú. Stihnúť autobus, len to jej treba, musí odtiaľto vypadnúť. Už je takmer na zastávke, keď sa všetky dvere s rachotom zatvoria. Už nikto nenastúpi, ani ona nie. Počkať na ďalší, len to je riešenie.
Celá debata | RSS tejto debaty