dadama

Vrznutie. Otvára dvere a zasa ten zvuk. Nepríjemný, ale Milan sa nepochlapil. Pripomínala mu to už niekoľkokrát, stále rovnaká odpoveď. „Spravím to neskôr.“ Hm, presne toto nemá rada, podľa nej je lepšie začať hneď. A bolo by ticho, takto sú informovaní všetci susedia. Vpravo i vľavo, dostali informáciu, že práve vyšla na terasu. Fuj, je to odporné, žiadne súkromie.

Nálada, dnes ju nemá. Balkónové dvere sú začiatok. A potom počasie, predvádza sa presne v duchu predchádzajúcich dní. Ráno záhrada zaliata lúčmi slnka, nádherná modrá obloha bez jediného mráčika. Len keby to vydržalo aspoň chvíľu. Ešte ani rýchlovarná kanvica nedokončila svoju prácu a je to tu. Listami stromov sa preháňa vietor a oblohu pokryli tmavé mračná. Netrvá dlho a obrovské kvapky padajúce zhora kropia zelenú trávu.

Na záhradnom stolíku položená káva. Aspoň tá vôňa, lákavá je, volá ju, aby sa nenechala ponúkať. To nehrozí, reaguje okamžite, celý život je kávičkárka, o tento pôžitok sa nenechá pripraviť. Niekoľko pohybov maličkou lyžičkou a teplota jej milovaného nápoja je vyhovujúca. Spokojnosť, má ju v tvári, ešte to počasie a je to dokonalé. Nie, toho sa nedočká, do dažďových kvapiek svieti slnko. Možno bude aj dúha, pomyslí, chce zostať pozitívna.

Ráno, k tejto časti dňa sa zlá nálada skutočne nehodí. „Takto začať deň,“ poznamená len tak pre seba, akoby to chcela zmeniť. Veď aj… Výkyvy, to je správne slovo, počasie ako na hojdačke. Raz hore a potom dole. Sedí a hľadí pred seba, keď jej tvárou preletí úsmev. Odrazu, spomenula si. Je to ako  s istou dámou, ktorá už niekoľko dní je témou v bulvárnych plátkoch. Bohatá vdova a jej výkyvy, raz štíhla, potom moletka. Šaty prekrývajúce všetko, úvahy o otehotnení. A potom vysvetlenie, vraj hormóny a výkyvy. Presne ako počasie v tomto týždni.