Nohy bosé, palce zastoknuté do papúč. Kockované, farba červená, zmiešaná so sivou. Tvary nepravidelné, akoby chceli docieliť, aby im nikto nerozumel. Možno. Ale ona má dobrý vkus, dostal ich na… Vlastne ani nevie prečo. „Teplé sú,“ povedala, keď mu ich dávala. Akoby sa sťažoval, že mu je zima. Asi nie, ale hodia sa, teplo od nôh je dôležité, vravievala to už jej matka.
Matka. Toto by radšej nespomínala, veľmi sa mu to nepáči, vzťahy nie sú najlepšie. „Príliš mladá svokra,“ vyjadril sa raz pri akejsi príležitosti. „Bez svokry je to najlepšie,“ zaklincoval tému, o ktorej sa odmieta baviť. Dobre teda, viac neprovokuje, dnes aj tak nemá svoj deň.
„Tá káva, nejaká zvláštna chuť.“ Pozerá po nej a hádže poznámky. Nerozumie, aspoň sa usmieva. Kúpeľňa, trochu sa zdrží, ženské zbrane sú silné. Toto ona vie, modelky to majú v krvi. Vystúpiť pred porotu, chce to odvahu a jej nechýba. Ešte to má v čerstvej pamäti, nácvik chôdze, promenáda v plavkách. A úspech. Nechýba jej, ona vie očariť. Ešte rúž a čosi k tomu, už ho bozkáva na líce. A nadupaný dekolt, ten nevynechá, nech vie, čo má vedľa seba. Navnadiť ho, toto je cieľ, ešte je takmer ráno, dá sa toho toľko stihnúť. Dala by si povedať…
Nič neúčinkuje, je nepríjemný, akoby to ani nebol on. Ani pohojdávajúce prsníky v blízkosti jeho tváre ho nezlomia. „Toto teda nie, nesedí to, ja sa s tým nestotožňujem…“ Vzdáva sa, sadá si na sedačku a so šálkou kávy a širokým úsmevom v tvári ho pozoruje. „Prieskumy…“ mrmle si nervózne pod nos. Nechá ho, čosi nesedí, ona však vie, že na neho sa môže spoľahnúť. Ešte niekoľko dní a ďalšia dovolenka je na obzore a čo nevyšlo ráno, skúsi večer.
Celá debata | RSS tejto debaty