Plameň

Hlava dole takmer zabodnutá do zeme, akoby som niečo hľadala. Omyl, len môj hlúpy zvyk. „Nehrb sa, zodvihni hlavu.“ Hlas, počujem ju, napomína ma, už zasa. Počula som to už toľkokrát, ani spočítať by som to nedokázala. Neváham, okamžite sa vzpriamim. Musím, jednoducho poslúchnem.

Trolejbus, v prednej časti za sklom strapatá hlava. Nič viac, len akési pohyby. Ruky na volante, pochopím, keď sa pohnú kolesá. Problém, ešte som ďaleko, namiesto ďalších úvah sa rozbieham. Zadýchaná, ale dala som to, sedím na jednom zo sedadiel. Zastávky, sledujem ich, počítam. Ako vždy. Nezmýlila by som sa, som o tom presvedčená, ale idem na istotu.

Šiesta v poradí, vystupujem. Priamo predo mnou čierna brána otvorená dokorán. Pozývať ma netreba, vchádzam. Vetrisko, k nohám mi zmetie listy. Javorové, je ich niekoľko. Žlté, červené i kombinované. Obdivujem ich, možno pôsobím, akoby som niečo také nikdy nevidela. Ale ja, páčia sa mi, jeseň má vždy toľko krásnych farieb. Mobil v ruke, robím si fotku, nie jednu, hneď niekoľko. Kroky, počujem ich, približujú sa ku mne. Dve postavy, vidím ich odzadu. Muž a žena, starší, prezradili ich jeho striebristé vlasy. Pozerám za nimi, ich spojené ruky. Krása, držať sa za ruky v tomto veku je podľa mňa úžasné. Mať za sebou toľko prežitého a kráčať životom s niekým blízkym.

Dosť bolo obdivovania, odkladám mobil, pokračujem v ceste. Doprava, to je môj smer. Mierne stúpanie, pomaly mi začína byť teplo. Do zeme nehľadím, snažím sa, radšej obdivujem stromy lemujúce moju cestu. Platany, nádherne široké, rozkonárené, sú také majestátne. Už nie som ďaleko, najlepšie sa orientujem podľa stromov. Zvláštne ale pravdivé, akoby mi ukazovali cestu. Čierny mramor, zlatisté písmená, pomník priamo predo mnou. Stojím, akoby mi nohy vrástli do zeme, srdce mi bije akosi prudšie. Nemôžem za to, deje sa tak bez môjho pričinenia. Veľa toho nenesiem, nič okázalé, presne ako si to chcela. Len obyčajné astry a sviečku. Žlté, tvoja obľúbená farba.

Plameň sviečky, celkom pekne sa rozhorel, hľadím do neho a spomínam. Radosti, starosti, všetky tie chvíle. Bolo ich toľko, mám to všetko pred očami. Ja a ty, len my dve. Slzy, tečú mi po lícach, bez opýtania len tak. Nezotieram ich, nechávam ich na tvári, akoby sa mi ich prítomnosť páčila. Patria tam, presviedčam samú seba. „Ani do zeme som nepozerala, veď vieš, mami,“ prihováram sa jej tichým hlasom. Je tu, komunikujem s ňou, cítim jej prítomnosť.

Tma. Padla na krajinu okolo mňa, ani neviem ako. Venovala som sa jej, bolo mi s ňou dobre. Ako vždy. „Zasa prídem, mami,“ obraciam sa smerom k pomníku a adresujem jej svoje slová. Na dnes posledné, musím odísť.

Zápcha

04.09.2025

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Chrumky

12.07.2025

Piatok podvečer, sedím na sedačke a hľadím kamsi. Skutočne? Nie celkom, môj pohľad smeruje len jedným smerom. Konkrétnym. Sedačka v obývačke. „Aha, ako uhorka,“ ukazuje matka prstom smerom k televízoru. Ako malá, ten prst by o tom presvedčil každého. „Aj ja som to tak robila,“ hovorím matke, ale viem, že to bolo poriadne dávno. Môj zadok bol vtedy ešte [...]

Horská služba zachraňovala Poliakov

Horská služba zachraňovala Poliakov, prečkali noc v oblasti Štrbského Soliska

20.09.2025 14:32

Horskí a leteckí záchranári zasahovali v sobotu vo Vysokých Tatrách pri pomoci dvom poľským horolezcom.

Tomáš Garrigue Masaryk

Masaryk mal pocit, že zomiera, a myslel na hlupáka Hlinku. Prečo? Táto história Čechov a Slovákov rozdeľuje, tvrdí expert

20.09.2025 14:00

Mal to byť posledný odkaz verejnosti od prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.

Matúš Šutaj Eštok

Šutaj Eštok: Ukončil som vojnu v polícii, zastabilizoval ju. Karas: Opustil svoj rezort

20.09.2025 13:56

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) nevidí dôvod na rezignáciu so svojho postu.

Robert Fico, TB o OZ, kde je aj mama Šimečku

Smer obvinil Šimečkovu mamu z podvodov s dotáciami. Šimečka hovorí o obsesii Fica jeho rodinou

20.09.2025 11:11, aktualizované: 15:41

Občianske združenie, v ktorom figuruje aj mama lídra opozície Michala Šimečku, sa podľa predstaviteľov Smeru nezákonne obohatilo z verejných fondov.