Stolička

Sedím, tá stolička je divná, som akosi vysoko. Hompáľam nohami, nechcem tu byť, potrebujem sa dostať dole. Tam je vecí, toľko zaujímavostí.. Skúšam to, možno mi tá noha pôjde prestrčiť a potom sa to rozbehne. Ále, neúspešný pokus. Na chvíľu sa orientujem iným smerom. Stôl. Hľadím priamo pred seba. Aha, niečo som našiel. Držím to, ocitlo sa to v mojej ruke. Stláčam to, možno očakávam nejaký zvuk. Nič, veľmi zaujímavé to nie je.

Aha, mamička, je kdesi tu, blíži sa ku mne. Doteraz tu nebola, nevidel som ju. Vyslobodí ma odtiaľto, pevne dúfam, naťahujem k nej ruky. Je tu pri mne, dokonca len kúsok odo mňa. Ale čo je to farebné? Mrnčím, skúšam zvuky, snáď zaberú. Jéj, ruka, hladká ma, prechádza mi po vlasoch. Nie raz, niekoľkokrát za sebou. Hm, je to také príjemné, jej dotyky mám úprimne rád.

Ale teraz robí čosi, čo neznášam, podbradník, uväzuje mi ho okolo krku. Nenávidím ho, tak rád by som sa ho zbavil. Snažím sa, niekoľkokrát ho poriadne potiahnem. Nedarí sa mi, upevnený je veľmi dobre. Nie, chcem začať kričať. Namiesto toho ma núti otvárať ústa v pravidelných intervaloch a jesť to červené čudo. Je to tekuté, ale mňa neoklame, stačí, aby sa mi to dostalo na jazyk. Mrkva, len ona to môže byť, cítim ju. Je hnusná, nechutí mi, nechcem, aby mi ju dávala. Vraciam jej ju, tlačím ju jazykom. Odporné, tečie mi to po brade, ale ja nepoľavím. Prihovára sa mi, vysvetľuje. Používa pekné slová, vraj je zdravá. Zdravá možno, ale chutná nie, trucujem, púšťam sa do plaču. Slzy, kotúľajú sa mi po tvári, ústa mám otvorené. Nech ma počuje.

Konečne, vyberá ma z tej nepríjemnej stoličky obmedzujúcej môj pohyb, som v jej náručí. Mám poutierané slzy i ústa, je to krásne, ani s tou červenou dobrotou ma už neotravuje. Je mi dobre, cítim jej vôňu, znamená to pre mňa bezpečie. Očné viečka mám stále ťažšie, ukladám sa kdesi na jej rameno, asi zaspávam.

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

sanitka, záchranná zdravotná služba

Vo Fiľakove vypadli z okna bytu dve osoby

21.02.2026 21:47

Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví.

Andrij Sybiha

„Ultimáta pošlite Kremľu.“ Kyjev tvrdo odmietol Ficove a Orbánove hrozby

21.02.2026 20:38

Podľa ukrajinských činiteľov je ropovod Družba stále narušený po ruských útokoch.

SR Bratislava Kuciak Kušnírová Vražda Výročie

Bratislava a Košice si pripomenuli vraždu novinára a jeho snúbenice. Rodina hovorí o strate viery v spravodlivosť

21.02.2026 20:05, aktualizované: 21:12

Koncom týždňa a počas víkendu sa konali spomienkové zhromaždenia vo viacerých mestách na Slovensku, ale aj v zahraničí.

HZS / Záchranári / Horská služba /

Tragédia v Tatrách: nezvestného Poliaka našli mŕtveho v Tichej doline

21.02.2026 18:56

Poľský turista bol nezvestný od 14. februára.