Stolička

Sedím, tá stolička je divná, som akosi vysoko. Hompáľam nohami, nechcem tu byť, potrebujem sa dostať dole. Tam je vecí, toľko zaujímavostí.. Skúšam to, možno mi tá noha pôjde prestrčiť a potom sa to rozbehne. Ále, neúspešný pokus. Na chvíľu sa orientujem iným smerom. Stôl. Hľadím priamo pred seba. Aha, niečo som našiel. Držím to, ocitlo sa to v mojej ruke. Stláčam to, možno očakávam nejaký zvuk. Nič, veľmi zaujímavé to nie je.

Aha, mamička, je kdesi tu, blíži sa ku mne. Doteraz tu nebola, nevidel som ju. Vyslobodí ma odtiaľto, pevne dúfam, naťahujem k nej ruky. Je tu pri mne, dokonca len kúsok odo mňa. Ale čo je to farebné? Mrnčím, skúšam zvuky, snáď zaberú. Jéj, ruka, hladká ma, prechádza mi po vlasoch. Nie raz, niekoľkokrát za sebou. Hm, je to také príjemné, jej dotyky mám úprimne rád.

Ale teraz robí čosi, čo neznášam, podbradník, uväzuje mi ho okolo krku. Nenávidím ho, tak rád by som sa ho zbavil. Snažím sa, niekoľkokrát ho poriadne potiahnem. Nedarí sa mi, upevnený je veľmi dobre. Nie, chcem začať kričať. Namiesto toho ma núti otvárať ústa v pravidelných intervaloch a jesť to červené čudo. Je to tekuté, ale mňa neoklame, stačí, aby sa mi to dostalo na jazyk. Mrkva, len ona to môže byť, cítim ju. Je hnusná, nechutí mi, nechcem, aby mi ju dávala. Vraciam jej ju, tlačím ju jazykom. Odporné, tečie mi to po brade, ale ja nepoľavím. Prihovára sa mi, vysvetľuje. Používa pekné slová, vraj je zdravá. Zdravá možno, ale chutná nie, trucujem, púšťam sa do plaču. Slzy, kotúľajú sa mi po tvári, ústa mám otvorené. Nech ma počuje.

Konečne, vyberá ma z tej nepríjemnej stoličky obmedzujúcej môj pohyb, som v jej náručí. Mám poutierané slzy i ústa, je to krásne, ani s tou červenou dobrotou ma už neotravuje. Je mi dobre, cítim jej vôňu, znamená to pre mňa bezpečie. Očné viečka mám stále ťažšie, ukladám sa kdesi na jej rameno, asi zaspávam.

Káva

11.03.2025

Nohy bosé, palce zastoknuté do papúč. Kockované, farba červená, zmiešaná so sivou. Tvary nepravidelné, akoby chceli docieliť, aby im nikto nerozumel. Možno. Ale ona má dobrý vkus, dostal ich na… Vlastne ani nevie prečo. „Teplé sú,“ povedala, keď mu ich dávala. Akoby sa sťažoval, že mu je zima. Asi nie, ale hodia sa, teplo od nôh je dôležité, vravievala [...]

Dievča

02.03.2025

Vysoká, štíhla, dlhé nohy, ani ruky sa nedali zahanbiť. „Samá kosť“, takto jej to vravievala mama. Dnes v modrom, obyčajná sukňa v páse stiahnutá gumičkou. Biele tričko s akýmsi obrázkom vpredu, v sandáloch biele ponožky. Nič okázalé, také to boli časy. Vlasy dlhé, zapletené do vrkoča. Kráča ulicou. Je prázdna, len z času na čas niekoho [...]

Víkend

15.02.2025

Topánky, dnes ma sprevádza ich zvuk, tiché i hlasné klopkanie o podklad. Asfalt, keby nie on, nepočula by som nič. Lodičky, červené, elegantné, skutočne majú svoj štýl. Rútim sa ulicou a uvedomujem si jediné. Bolia ma z nich nohy. Neodškriepiteľný fakt. Beriem, ale oči Adriany mi povedali neuveriteľne veľa, asi viac ako kedykoľvek predtým. Závisť, aj [...]

Polizei / Austria /

Tragédia neďaleko Viedne: Slovenský robotník spadol z 30-metrovej plošiny, zomrel na mieste

04.04.2025 15:41

O prípade bol informovaný inšpektorát práce.

rusky kapitán,  výbuch auta v Sevastopole

Výbuch auta zabil politika v ukrajinskom Dnipre. Je možné, že bol chladnokrvne popravený

04.04.2025 15:15

Politická strana Propozycija mŕtveho identifikovala ako Jurija Fedka.

Remišová

Remišová kritizuje Takáča: Peniaze pre farmárov nemá, 221-tisíc pre Ficovho poradcu áno

04.04.2025 14:42

Zmluva je podľa poslankyne navyše postavená tak, že niektoré služby môžu byť financované aj z eurofondov.

Archeology / Archeológia /

Archeológovia objavili pri Lipsku záhadný systém priekop starý asi 3-tisíc rokov

04.04.2025 14:30

O účele systému vedci zatiaľ iba špekulujú.