dadama

Napätie, cítim ho, preteká mojím telom. Nič rýchle, práve naopak. Pomalé, akoby si chcelo dať záležať. Oblasť krku, tam kdesi sa to začína, potom ruky a prsty. Do každého jedného, prvý je palec, posledný malíček.

Zelené bobule, sú kdesi vedľa mňa. Nie celkom, musím sa natiahnuť. Nič hrozné, vystretá ruka mi bude stačiť. Hm, kyslé, dokonca príliš. Aha, ani s tým nebude problém, hneď vedľa miska s cukrom. Plná veľkých sladkých kryštálov. Mňam, chutí to výborne, sviežo a sladko, skvelá kombinácia. Aj napätie ustupuje, aspoň sa mi zdá.

Ruka, vidím ju, dva prsty spojené čímsi. Svalnatá. Aj by som si oči pretrela, ale blíži sa ku mne. Je stále bližšie, možno o chvíľu začnem kričať. Nemala by som, viem, v susedstve majú maličké dieťa, nechcem sa dostať do sporu. S nimi nie, mladá, celkom podarená rodinka.

Už je tu pri mne, bojím sa. Odrazu tma, všetko je preč, akoby mávnutím čarovného prútika. Dotyk, jasný, zreteľný. Na pery. Som ticho, neviem, čo mám čakať. Kričať či byť potichu, to keby som vedela. Ešte aj tá tma, skutočne záhadné.

Tlak, je silnejší, pridáva na intenzite. Kašlem na to, pootvorím pery, čo sa má stať, sa stane. Sladkosť, dostáva sa mi na jazyk a postupne sa rozpíja do okolia. Hrozno s cukrom, jeho biele kryštály, prebleskne mi hlavou. Sladká chuť na mojom jazyku to potvrdzuje, ani svetlo nepotrebujem. Mňam, mám ho v ústach, hryziem do neho. Ešte som ho neprehltla a ďalší dotyk. Iný, žiadne ovocie, zmýliť sa nemôžem.

Pery, len tie to môžu byť. Dotýkajú sa mojich a… Bozkávajú ma, ešte aj jazyk, mám ho v puse. Chcem sa brániť, len keby som to dokázala. Nemôžem, páči sa mi to, je to také vášnivé. Dokonca stále viac.

Už to nie sú len ústa, na scénu prichádzajú ruky, presne tie, ktoré tu boli na začiatku. Ale teraz, dotýkajú sa ma zvláštnym spôsobom, hladkajú moje prsníky. Z jedného na druhý, premiestňujú sa. Je to príjemné, vzrušujúce, začínam nejako zvláštne dýchať.

Ruka. Nie jeho, moja, taký prudký pohyb. Neviem ako sa to stalo, len ten buchot, do niečoho som narazila. Telom mi trhne, oči otvorené. Za oknom tma, hrozno s cukrom nikde. Ani on nie, jeho ruky a pery. Je preč. Som tu sama, opustená, bol to len sen.