dadama

Na nohách tenisky, v ústach žuvačka. Mentolová, poriadne silná, úplne podľa jej vkusu. „Ako ťava,“ povie jedna z nich hľadiac na jej prudko sa pohybujúce ústa. Hm, nestojí jej za reč, radšej nech sa pozrie na seba. Stoja pri sebe a chichúňajú sa. Hlúpe predavačky, naschvál prejde popri nich, nech ju vidia. Aj tak na ňu nemajú.

Netrvá dlho, celkom na ne zabúda. Nákupný košík na podlahe kdesi v jej okruhu, v užšom výbere má práve niekoľko kúskov. Biela farba vyhráva, možno ešte čierna, nech je možnosť kombinácií. Rozhodla sa, dnes na sebe šetriť nebude. Super, košík sa pomaly zapĺňa, jej spokojnosť rastie. Obchádza vešiaky obťažkané oblečením zo všetkých strán, nevynechá nič. Dnes nie, hovorí tomu „oživenie šatníka“.

Sukne, blúzky a ešte čosi naspodok, oči jej svietia ako malej. Ó, nie, takto sa malé dievčatká nesprávajú, práve naopak. Ani výsledná suma z úst staršej rozkysnutej pokladníčky ju neohúri, rýchlym pohybom prikladá platobnú kartu k terminálu. Schválené, objaví sa tam. Vynikajúce, dnes žiadne nepríjemné prekvapenie, na účte má peňazí dosť. Nie vždy je to tak, ale posledné vklady patrili k tučnejším a opakovali sa niekoľkokrát. Ešte raz sa panovačne pozrie na hlupane medzi regálmi, schytí plnú tašku s tovarom a opúšťa priestory obchodu.

Ulica plná ľudí, toľko by ich tu nečakala. Možno dostali všetci chuť na to, čo ona. Nákupy. A nech, vôbec jej to neprekáža, popri svojich úvahách si všimne zvedavé oko. Mužské. Obzerá si ju, akoby ho zaujala. Vysoký, štíhly, postava vyšportovaná. Možné to je, ale práve teraz veľmi atraktívne nevyzerá. Hodí po ňom očkom, len ona to tak vie, je to jej silná zbraň. Koľkí jej to povedali.

A predsa, káva na stole, oťukávanie sa začína. Dávid, dostala ho, ďalšie meno, môže si k nemu dať značku. Tajomný, aspoň sa tak tvári, ale pred ňou nemusí. Vie všetko, ani jej to netrvalo dlho. Ženatý, veľmi to však neklape, na vine manželka. Ako cez kopirák, takých už videla. Nezdržuje sa, všetko je dohodnuté, pokračovanie dnes večer.

Buchnutie dverí, tenisky hodené v predsieni, oblečenie na kôpke. Nálada výborná. Niekoľko rýchlych telefonátov a je vo svojom živle. Roman, Tomi, Paťo a na záver najnovší objav, hovorí  jej kožený zápisník. Dnešní klienti. Teší sa, zasa čosi pribudne. Rýchlym krokom prechádza do izby. Zrkadlo pripevnené na stene, akoby jej šepkalo. „Krásna si, mladá.“ Hm, takto to má rada, zhadzuje zo seba bordovú podprsenku. Driek štíhly, prsia dobre vyvinuté, dotýka sa svojho tela rukami. A tie nohy, dlhé, štíhle, pekne tvarované, zasa pôjdu od seba. No a čo, ona sa za to nehanbí.