Založ si blog

Boj

Medicína, pre nás bežných občanov čosi, čo by nám malo pomáhať. Vždy, keď to potrebujeme, či už osobne alebo niekto z našich príbuzných. Utiekame sa k nej, aby nám ľudia v bielych plášťoch zlepšili náš každodenný život. Niekedy sú to maličkosti, potom čosi väčšie, zákernejšie. Ale to nie je všetko, prichádzajú chvíle, keď je priamo ohrozený náš život, naša existencia.

Čo môže byť horšie? Nikto z nás si nechce dať vziať to najcennejšie, čo vlastne má. Život ponúka toľko nádherných chvíľ v kruhu svojich blízkych, priateľov, chceme sa s nimi deliť o radosti, ale i starosti, ktoré nám život prináša. Máme okolo seba tých, čo už čosi zažili, ktorí nám môžu poradiť, odovzdať skúsenosti, alebo nás len tak potešiť svojou prítomnosťou. Ale my ich potrebujeme, sú tu predsa pre nás. A potom tu máme mladých, novú generáciu, ktorá sa pomaličky derie do popredia, aby vystriedala tú predchádzajúcu. Prichádzajú deti, malé štebotavé stvorenia, ktoré sa potrebujú toho toľko naučiť. Aby vedeli, ako funguje tento svet a všetko okolo nich. Je to také náročné a práve tí starší sú pre drobcov naberajúcich skúsenosti cenní. A kdesi tam medzi nimi je zvyšok, stredná generácia. Ľudia, ktorí už nepatria medzi mladých, ale ani medzi staršími sa ešte necítia dobre. Žijú, pracujú, vytvárajú hodnoty, vychutnávajú si svojich blízkych.

Potom príde pandémia, čosi, čo vedecké kapacity skloňovali niekoľko rokov za sebou. Už príde, znelo z ich úst každý rok opakovane. No dobre, vedeli sme to, ale nám, ktorí vedou nežijeme to znelo tak vzdialene. Akoby sa nás to netýkalo. A šup, odrazu je tu, pandémia v celej svojej kráse so všetkým, čo ponúka. Odrazu sa nás to týka, dokonca až príliš. Aj našej medicíny ťažko skúšanej jednotlivými vládami. Voľné lôžka pre chorých sa plnia, obete pribúdajú, dostávame sa na popredné miesta vo svetových štatistikách. Ale žiadna sláva to nie je, byť najlepší v počte mŕtvych akosi neteší. Všeobecne nie, a ešte horšie sú na tom tí, ktorí prišli o svojich blízkych.

Turistický chodník? Ani nie, len obyčajná vychádzková trasa popri rybníkoch plných vtáctva. Nádhera, hodnotí ľudské oko. Áno, poteší a v týchto ťažkých časoch ešte o čosi viac, veď pobyt v prírode patrí aj dnes medzi povolené, skôr odporúčané aktivity. Áno, ale je tu aj iný uhol pohľadu, pomerne veľa ľudí na jednom mieste. Nuž, pochopiteľné, odrazu je nás pri súčasných obmedzeniach príliš veľa na rozličných miestach. Riešenie však existuje, malý, dobrý spoločník, rúško, respirátor, netreba ho v prírode všade, len tam, kde je v istej chvíli poriadne rušno.

Nechceme? Odmietame? Je to jedna z možností, lenže potom prichádza iná medicína, nie sme na ňu zvyknutí. Vojnová, presne tá, ktorá sa začína udomácňovať v našich nemocniciach. Že sa nám nepáči? Bodaj by nie, veď je taká krutá. Nedostatok personálu, jeho vyčerpanosť, nedostatok lôžok, akoby to odrazu bola pomsta za to všetko. Neboli sme ochotní, keď sme mohli. A teraz, ukazujeme na tých druhých. Mladí, to oni, ich deti pobehujú po inak zatvorených detských ihriskách, nedodržiavajú nič, nenosia rúška. Mladí vracajú úder, nám sa nestane nič zásadné, naša imunita to zvláda, problémom sú starí. Pravda? Možno kdesi uprostred, ale nemocnice hovoria jasnou rečou, nie je kam dávať pacientov. Mať päťdesiat rokov a viac je už za hranicou, pre takých nie sú lôžka. Sú starí…

A je to tu, všetci máme okolo seba takých ľudí a nezdajú sa nám starí, naše matky, otcovia. Majú ešte toľko života pred sebou a my s nimi. A potom, sú medzi nimi takí, ktorí od začiatku pandémie dodržiavajú všetko, lenže stať sa môže. Čo ak sa ocitnú v nemocnici práve teraz a nebude pre nich miesto? Je fér uprednostniť pred nimi mladých? Možno tých, ktorí si od začiatku hovoria, že oni to zvládnu a podceňujú všetko, čo sa dá. A čo je v tejto situácii vlastne fér?

 

 

Dážď

10.05.2021

Modrá a okrem nej nič. Len farba, úplne obyčajná, takých je. Lenže, chce sa mi povedať. Nepoviem, namiesto toho premýšľam. Akoby som musela. Nie, tak to nie je. Vonku je daždivo od skorého rána, výdatné dažďové kvapky bičujú okno, sú také hravé, dopadnú na sklo, kĺžu sa po ňom a spájajú sa do súvislých pramienkov. Zvyknem ich pozorovať, dnes však nie, ešte som [...]

Košeľa

01.05.2021

Prechádzam sa po izbe, moje telo zahaľuje len košeľa. Je dlhá, siaha mi do polovice stehien, akoby som si ju od niekoho požičala. Možno nie presne, ale na tom nezáleží. Matej, jemu by patriť mohla. Áno, ale nie je to tak, asi ženská intuícia. Jemná látka niečo zahaľuje i odkrýva, presne tak to mám rada. Ja rozhodnem, ukážem, ukryjem. Kráčam, vychutnávam si každý krok, [...]

Elegánka

22.04.2021

Hýbem sa, vlastne nie, som úplne bez pohybu. Zvláštna situácia, akoby som ani sama nevedela, čo robím. Ráno, možno ešte spím, vyhodnocujem situáciu. Kdeže, raňajky naplnili môj žalúdok, aj prvá káva už bola, ešte stále mám v nose tú úžasnú vôňu. Áno, mlynček na kávu je skvelá vec, darček od maminy. Ona ma vie potešiť. Sedím a hľadím smerom k mužovi v [...]

Černobyľ

Situácia v Černobyle je pod kontrolou, tvrdí ukrajinský jadrový úrad

13.05.2021 22:51

Podľa tlačovej správy centra nie je situácia v Černobyle ničím nezvyčajná.

migranti

Maďarská polícia zadržala gang prevádzačov z Maďarska, Rumunska a Slovenska

13.05.2021 20:39

Členovia gangu zorganizovali najmenej 500 ilegálnych prekročení hraníc

Peter Weiss, Ide o pravdu

Expolitik Weiss v Ide o pravdu: Vláda nech zatiahne ručnú brzdu! Múzeum SNP nedovolíme rozparcelovať

13.05.2021 20:20

Hovorí o kríze straníckeho systému, keď na Slovensku vládnu anti-politické strany. „Žijú z marketingu, a politiku zmenili na nemilosrdný hejt,“ povedal v relácii Ide o pravdu Peter Weiss, bývalý politik a diplomat.

dážď, počasie, prší, dáždnik, sklo, kvapky

Na západe Slovenska platí výstraha pred dažďom

13.05.2021 19:47

Miestami sa očakáva výskyt dažďa s úhrnom zrážok 35 až 50 milimetrov.

Darina Matichová

Štatistiky blogu

Počet článkov: 81
Celková čítanosť: 89068x
Priemerná čítanosť článkov: 1100x

Autor blogu

Kategórie