Založ si blog

Boj

Medicína, pre nás bežných občanov čosi, čo by nám malo pomáhať. Vždy, keď to potrebujeme, či už osobne alebo niekto z našich príbuzných. Utiekame sa k nej, aby nám ľudia v bielych plášťoch zlepšili náš každodenný život. Niekedy sú to maličkosti, potom čosi väčšie, zákernejšie. Ale to nie je všetko, prichádzajú chvíle, keď je priamo ohrozený náš život, naša existencia.

Čo môže byť horšie? Nikto z nás si nechce dať vziať to najcennejšie, čo vlastne má. Život ponúka toľko nádherných chvíľ v kruhu svojich blízkych, priateľov, chceme sa s nimi deliť o radosti, ale i starosti, ktoré nám život prináša. Máme okolo seba tých, čo už čosi zažili, ktorí nám môžu poradiť, odovzdať skúsenosti, alebo nás len tak potešiť svojou prítomnosťou. Ale my ich potrebujeme, sú tu predsa pre nás. A potom tu máme mladých, novú generáciu, ktorá sa pomaličky derie do popredia, aby vystriedala tú predchádzajúcu. Prichádzajú deti, malé štebotavé stvorenia, ktoré sa potrebujú toho toľko naučiť. Aby vedeli, ako funguje tento svet a všetko okolo nich. Je to také náročné a práve tí starší sú pre drobcov naberajúcich skúsenosti cenní. A kdesi tam medzi nimi je zvyšok, stredná generácia. Ľudia, ktorí už nepatria medzi mladých, ale ani medzi staršími sa ešte necítia dobre. Žijú, pracujú, vytvárajú hodnoty, vychutnávajú si svojich blízkych.

Potom príde pandémia, čosi, čo vedecké kapacity skloňovali niekoľko rokov za sebou. Už príde, znelo z ich úst každý rok opakovane. No dobre, vedeli sme to, ale nám, ktorí vedou nežijeme to znelo tak vzdialene. Akoby sa nás to netýkalo. A šup, odrazu je tu, pandémia v celej svojej kráse so všetkým, čo ponúka. Odrazu sa nás to týka, dokonca až príliš. Aj našej medicíny ťažko skúšanej jednotlivými vládami. Voľné lôžka pre chorých sa plnia, obete pribúdajú, dostávame sa na popredné miesta vo svetových štatistikách. Ale žiadna sláva to nie je, byť najlepší v počte mŕtvych akosi neteší. Všeobecne nie, a ešte horšie sú na tom tí, ktorí prišli o svojich blízkych.

Turistický chodník? Ani nie, len obyčajná vychádzková trasa popri rybníkoch plných vtáctva. Nádhera, hodnotí ľudské oko. Áno, poteší a v týchto ťažkých časoch ešte o čosi viac, veď pobyt v prírode patrí aj dnes medzi povolené, skôr odporúčané aktivity. Áno, ale je tu aj iný uhol pohľadu, pomerne veľa ľudí na jednom mieste. Nuž, pochopiteľné, odrazu je nás pri súčasných obmedzeniach príliš veľa na rozličných miestach. Riešenie však existuje, malý, dobrý spoločník, rúško, respirátor, netreba ho v prírode všade, len tam, kde je v istej chvíli poriadne rušno.

Nechceme? Odmietame? Je to jedna z možností, lenže potom prichádza iná medicína, nie sme na ňu zvyknutí. Vojnová, presne tá, ktorá sa začína udomácňovať v našich nemocniciach. Že sa nám nepáči? Bodaj by nie, veď je taká krutá. Nedostatok personálu, jeho vyčerpanosť, nedostatok lôžok, akoby to odrazu bola pomsta za to všetko. Neboli sme ochotní, keď sme mohli. A teraz, ukazujeme na tých druhých. Mladí, to oni, ich deti pobehujú po inak zatvorených detských ihriskách, nedodržiavajú nič, nenosia rúška. Mladí vracajú úder, nám sa nestane nič zásadné, naša imunita to zvláda, problémom sú starí. Pravda? Možno kdesi uprostred, ale nemocnice hovoria jasnou rečou, nie je kam dávať pacientov. Mať päťdesiat rokov a viac je už za hranicou, pre takých nie sú lôžka. Sú starí…

A je to tu, všetci máme okolo seba takých ľudí a nezdajú sa nám starí, naše matky, otcovia. Majú ešte toľko života pred sebou a my s nimi. A potom, sú medzi nimi takí, ktorí od začiatku pandémie dodržiavajú všetko, lenže stať sa môže. Čo ak sa ocitnú v nemocnici práve teraz a nebude pre nich miesto? Je fér uprednostniť pred nimi mladých? Možno tých, ktorí si od začiatku hovoria, že oni to zvládnu a podceňujú všetko, čo sa dá. A čo je v tejto situácii vlastne fér?

 

 

Ticho

01.10.2022

V rohu miestnosti kreslo. Farba červená, nič moderné, práve naopak, aj poťah je už zodratý. Zašlá sláva napadne človeku pri pohľade naň. Ale ona, je taká pokojná a pokorná, to všetko sa dá prečítať v jej tvári. Sedí, pohodlne opretá, nohy obuté v papučiach natiahnuté pred seba. Papuče, teplé sú, dostala ich od vnučky k narodeninám. Nechcela nič, [...]

Červená

14.09.2022

Kráčam, moje telo je v pohybe. Jedna noha, druhá, kladiem ich vedľa seba. Zvláštne, nerobievam to, ale dnes, akoby som ich pozoroval. Možno to nie je celkom presné, ale aj tak sa na ne zameriavam. Je zima, takmer päť stupňov pod nulou a ten vietor. Nič príjemné, ešte aj pod kabát mi fúka, dnes je ten vetrisko príliš zvedavý. Nemusel by, už aj mráz mi dáva zabrať. Veru [...]

Alobal

10.09.2022

Miestnosť, steny biele, nikde ani štipka farby. Hm, otáčam hlavu, akoby som tu ešte nikdy nebola. Opak je pravdou, toto miesto je takmer mojím druhým domovom. Ani nápad, chce sa mi protestovať, takto by som to určite nenazývala. Sedím pri stole bielej farby a niekam hľadím. Šanóny, je ich tu toľko, stoja tu ako pyramídy. Veľký poriadok tu nie je, ale to všetko [...]

trh, nákup, nakupovanie, farmári, poľnohospodárstvo, zelenina, trhovisko

Pri Neapole sa priotrávilo desať ľudí mandragorou, bola zrejme v špenáte

07.10.2022 17:21

Z desiatich hospitalizovaných je jeden v ohrození života.

Záporožská jadrová elektráreň

Pri nehode v Záporoží by uniklo 10-krát viac rádioaktivity než v Černobyli

07.10.2022 16:34

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe okupujú od marca ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál.

očkovanie vakcína

Počet obetí covidu v Holandsku bol dvakrát vyšší, než uvádzala vláda

07.10.2022 16:18

Štatistiky, ktoré zaznamenávajú úmrtia na COVID-19 a vychádzajú z úmrtných listov, evidujú v Holandsku 44 485 úmrtí.

Vladimir Putin

Na oslavy Putinových 70. narodenín v Rusku nie je nálada

07.10.2022 14:46

V Rusku sa Putin pompéznych osláv pravdepodobne nedočká, napísal server Meduza.