Kvety

Kráčam, pod nohami sa mi čosi miesi. Hm, hlúposť, miesi sa cesto, lenže správne slovo neprichádza. Snažím sa, ale nepomáha to, akoby som práve prechádzala nejakým útlmom. Možno spánok, pomyslím si, včera som ho veľa nemala. Ani neviem, čo som robila, noc ubehla akosi rýchlo. Stáva sa, ale pre moje telo to nie je najlepšie. Cítim to, asi je za tým vek, už nemám dvadsať.

Kedysi, všetko bolo inak, spomínam. Kamienok, vhupol mi priamo do topánky, moje úvahy sú preč. Maličký, jeden z mnohých. Tých tu teda je, moje topánky sa do nich ponárajú, akoby tu okolo mňa bola voda. Vyberám ho, už ho držím v prstoch, topánka ma prestáva tlačiť. Trochu sa s ním pohrám a hádžem ho medzi ostatné, nech je medzi svojimi.

Pokračujem v ceste, moja trasa stúpa, postupne stále viac. Nikde žiadne davy, len sem-tam ma míňa niekoľko jedincov. V skupinách alebo osamelých, oblečenie tmavšie, komunikácia skúpa.  Popri betónovom chodníku ihličnany obťažkané šiškami. Veveričky, tie sa majú,  celkom dobré miesto. „Dobré miesto“, to som tomu dala, asi ako pre koho. Myslela som tie drobné, vrtké zvieratká, hľadám ospravedlnenie. Nemusím, ale chcem.

Radšej rýchlo pozriem na hodiny a naťahujem nohy. Musím, niekedy sa nehodí chodiť neskoro. Vrava, počujem ju pomerne zreteľne, blížim sa k ľudskej spoločnosti. Živo tu je, poviem si a narýchlo kontrolujem svoj zovňajšok. Pohľady, dostávam sa medzi nich, príjemné mi to nie je. Z každej strany, dobiedzajú do mňa, šacujú ma. A nech, postupujem po svojom, musím sa dostať bližšie.

Konečne, som tam, v centre diania. Muž, vidím ho. Vlasy strieborné, tvár pochudnutá, plná smútku. Chýba mu, pomyslím si a kráčam smerom k nemu. Kytica, opakujem si dookola, aby som nezabudla. A je to tu, hľadím mu do očí a poznám ho, odrazu je mi taký blízky. Do ruky mu vtisnem kyticu, poprajem úprimnú sústrasť.

Naše stretnutie netrvá dlho, ale pre mňa má svoj zmysel. Milujem ho, sú to už roky, ešte tu nebola ani ona. Pristihnem sa, hovorím o nej, vlastne o mŕtvych len dobre. Odchádzam, nechcem nič viac. Videla som ho a to mi stačí. Veveričky skáču po stromoch a robia mi spoločnosť.

Tag:

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Zápcha

04.09.2025

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Nemecko Sasko letisko aktivisti klimatickí uzatvorenie, Last Generation

Aktivisti zo skupiny Letzte Generation musia zaplatiť odškodné 400.000 eur za blokádu letiska

25.11.2025 22:50

Aktivisti - štyri ženy a šesť mužov vo veku od 19 do 63 rokov - pred viac ako dvoma rokmi prestrihli plot okolo letiska a prenikli do jeho areálu.

Nigéria únos školáčky dievča útek návrat

Všetkých 24 unesených školáčok z minulého týždňa sa podarilo zachrániť

25.11.2025 22:46

Dievčatá uniesli neznámi ozbrojenci z dievčenskej internátnej školy v štáte Kebbi v severozápadnej Nigérii.

Vučič

Vučič varuje: Pre Srbsko nastanú kritické dni. Dôvodom sú americké sankcie na ruské ropné spoločnosti

25.11.2025 22:25

Hrozí zvýšenie cien pohonných hmôt. Sankcie by mohli zasiahnuť aj platobný systém.