dadama

Cesta zasypaná snehom, pod topánkami mi vŕzga. Ako v horore, pomyslím si a trochu sa pousmejem. Občas mi na oblečení pristanú tancujúce snehové vločky a pohodlne sa usadia. Pozorujem ich jemnosť a krásu, zdajú sa mi fascinujúce, malé a nádherné.

Rútim sa ulicou, oproti mne občas človek. Nevnímam, som trochu ako naprogramovaný stroj. Dostaviť sa na vopred určené miesto, asi takto znie pokyn. Spozorniem, keď zbadám jeho. Chlap na bicykli, v tejto zime zvláštnosť, pre mňa určite. Katarína by ma poopravila, je to stále tá istá veta a konštatovanie, že som staromódna. Hm, možno, ale ako matka dospievajúcej dcéry mám nárok. Aspoň si to myslím.

Mením smer, zatáčam vpravo, keď aj vrzgot spod mojich nôh ustane. Krásny biely sneh sa mení na odpornú, mazľavú kašu ležiacu na mestskej dlažbe. „Pozor, šmýka sa,“ povie postarší pán prechádzajúci popri mne. Pravda, jednoznačne súhlasím a v duchu preklínam muža v oranžovej veste, ktorý lopatkou okolo seba sype soľ. Za všetkým je on, úplne to pokazil, všetka biela nádhera sa zmenila na špinavú hmotu.

Prispôsobujem sa, moje kroky sú drobnejšie a opatrnejšie, ešte aj tie čižmy mi robia starosti. Lenže čas je môj nepriateľ, už teraz mám dojem, že nestíham. Keby som nemusela, tak nejdem, do stredu mesta určite nie. Možno do prírody, to by sa mi páčilo, obdivovať zimnú krajinu pod bielou perinou.

Ďalšia ulica za mnou, ešte chvíľu a už by som tam mohla byť. Ani časovo to nie je najhoršie, celkom dobre som to odhadla. Predajňa skla a porcelánu, široké výkladné skrine, pre mňa takmer zrkadlo. Kontrolujem svoj zovňajšok, méta je vyzerať dobre, pri tomto stretnutí je to dôležité. Vyberám z kabelky rúž, hrebeň a iné drobnosti. Improvizovane, ale predsa. Som žena, musím o tom dať vedieť.

Spokojnosť, na tie podmienky celkom dobré, konštatujem a pokračujem v ceste. Ešte niekoľko krokov a už ho vidím. Pozerám smerom k nemu, tmavý oblek doplnený štýlovou kravatou, na prvý pohľad vycibrený vkus. Dvíham hlavu, vypínam prsia a jeden štýlový pohyb k tomu. Chcem zapôsobiť. Á, moja noha, do čerta aj s čižmami na vysokých podpätkoch.

Sedím na zemi v mazľavej kaši a opieram sa o rameno muža, ktorý mi ponúkol svoju pomoc. Pokúšam sa postaviť. A on stojí opodiaľ a sleduje ma. Vychutnáva si ma a tvári sa ako víťaz.