Farby

 

Únava, pomaličky prichádza. Dokonca je už tu. Cítim ju, začína sa mi rozlievať po tele, možno je to čosi ako kontrastná látka v lekárskej praxi. Možno pri magnetickej rezonancii  či CT vyšetrení. Moja predstavivosť funguje na plné obrátky.

Vidím ju, je farebná. Modrá je dobrá, pozdáva sa mi. Akoby to nemohlo byť inak. Vlastne, všetko je možné, aj červená by šla. U mňa však vyhráva modrá, dávam jej prednosť. Pomaličky sa spája do väčších obrazcov, ktoré majú všakovaké tvary.

Ležím, poloha na chrbte. Hm, moja obľúbená to nebude, ale teraz…  Myslieť na to, určite nie, nemám priestor. Cítim sa pod tlakom, spala by som. Očné viečka mi oťažievajú, postupne klesajú smerom dolu. Hm, farebná škála na chvíľu ustupuje, trochu sa obávam toho, čo príde.

Hlava veľká, až príliš. Dobiedza do mňa, nedá mi pokoja. A nech, aj tak sa jej nebojím, len keby jej z papule nešľahali plamene. Mohutné, červené. Drak, už to mám, mohlo by to tak byť. Nezľaknúť sa, toto sa mi zdá zásadné. Chcem prežiť a keby len to. Hlava, točí sa mi, o chvíľu možno odpadnem. Vlastne, ani toto nebude možné. Poloha ležmo so spútanými rukami i nohami veľa možností nedáva.

Ale ja, chcem niečo povedať, skôr zakričať. Nevládzem, moje telo odmieta všetko, čo od neho chcem. Farby sa mi miešajú so sivou a všetko sa so mnou točí. Poriadne, takmer ako na kolotoči.  „Nespi!“ vraví mi tichý hlas. Nechcem, viem, že potrebujem byť čulá, len keby to nebolo také ťažké.

Buchot, možno cvaknutie. Jedno, dve, to sú zvuky. Preberú ma viac ako som očakávala.  Aj myseľ sa aktivizuje. Spomínam si, veľké ruky, mohutné, trochu červené. Handrička pri mojom nose a potom už takmer nič. Neviem o sebe, som v niekoho moci. Brániť sa? Nemožné, na viac si nespomeniem.  Aha, ešte čosi, biele steny.

Počúvam, potrebujem dostať informácie, zrakové vnemy mám značne oslabené. To ticho, zabíja ma, som v úplnej neistote. Ústa mám vysušené, jazyk sa mi lepí na podnebie. Kroky. Približujú sa, celkom určite, o chvíľu sa stretneme.

Vrznutie.  A ruky, už zasa, sú tu a dotýkajú sa ma. Môj status sa nemení, cítim strach.

Tag:

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Roman Országh, Zvolen

Útočisko pred násilím ponúka deťom aj zvolenská radnica. Špecialista nám priblížil, ako to funguje

23.02.2026 07:00

Nájdu tam pocit bezpečia, keď sa im dejú neprávosti. Deti, ktoré sa cítia ohrozené, môžu prísť na Mestský úrad vo Zvolene. O čo konkrétne ide, nám porozprával Roman Országh.

Južné Kórea, maska, rúško, dáždnik, corona, korona, pandémia, koronavírus

Ruská ambasáda provokuje obrovským heslom. Transparent rozčúlil Južnú Kóreu a žiada jeho odstránenie

23.02.2026 06:25

Ruské veľvyslanectvo v Soule sa zatiaľ nepodarilo telefonicky kontaktovať.

Vladimir Putin

ONLINE: Zelenskyj: Putin už rozpútal tretiu svetovú vojnu. Prehrávame? Samozrejme, že nie!

23.02.2026 06:00, aktualizované: 06:44

„Nie som diktátor a vojnu som nezačal,“ Zelenskyj sa smeje obvineniam Trumpa.