Stolička

 

Dnes, je podvečer. Akoby bola otrávená, nevedela, čo so sebou. Hodiny, hľadí na ne už niekoľko minút. Dlhé minúty. Na čo vlastne? Ručičky? Ich pohyb? Nič z toho, možno pozerá tým smerom a nič viac za tým nie je.

 

Sedí, zadok jej tlačí drevená stolička, pohodlná nie je. Hm, ona ich nechcela, ale Marek. „Sú suprové,“ vyjadroval sa nadšene. Trochu ako malé dieťa, ešte aj oči  mu svietili. Skutočne zvláštne, v jeho veku asi ešte o trochu viac,  ale imponovalo jej to. To nadšenie ukryté v jeho vnútri, ktoré niekedy vypustil zo seba von. Dokázal ju ním zaplaviť, akoby sa práve ocitla vo vodách oceána. Obmýval jej nohy, telo i srdce. Ako stoličky. Nikdy by si ich nevybrala, keby nie on. Tmavé tvrdé drevo bez kúsočka čohosi mäkkého. Krása  ani pohodlie, takto  sa na ne pozerala ona. Nenútil ju, úplne nenásilne ju dostal na svoju stranu. Hotovo, výber ukončený, pre neho také typické.

 

Vstáva a kráča, kroky, akoby ich merala. Jeden ako druhý. Do ruky berie kabelku, cez seba prehodí kabát. Autobus prichádzajúci na zastávku ju pohltí do svojich útrob. Pozrie na muža za volantom a zosunie sa na blízke sedadlo. Necháva sa viesť, možno ani nevie kam. „Idete do centra?“ položí ešte otázku bez bližšej špecifikácie. Z kabíny vodiča príde kladná odpoveď.

 

Muži, ženy, deti. Mihajú sa za oknom, ale nezaujmú ju, jej pohľad je prázdny, akýsi neprítomný. Nábrežie. Vystupuje, vydáva sa popri rieke. Z času na čas sa pristaví, sleduje jej tok. Náhli sa, akoby niekam utekala. Má nutkanie. Možno ísť za ňou, telom jej lomcuje zvláštny pocit. Nepoznaný. Vyruší ju hlas. Zvonivý, veselý. Zodvihne oči, prechádza popri nej akýsi párik. Žena hlasno hovorí, smeje sa. Mladucha, črty jej tváre sú také detské. Aj by sa usmiala, keby nie on. Vlasy zdobené sivou, tvár mu lemujú  vrásky, aj otcom by jej mohol byť.

 

Zalapá po dychu, nohy sa jej takmer podlomia. Blízka lavička, rýchlo na ňu uloží svoje telo. Tvárou sa jej kotúľajú slzy, sú horúce, cíti ich teplo. Ako Marek, láska jej života, aj on podľahol.

Tag:

Zápcha

04.09.2025

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Chrumky

12.07.2025

Piatok podvečer, sedím na sedačke a hľadím kamsi. Skutočne? Nie celkom, môj pohľad smeruje len jedným smerom. Konkrétnym. Sedačka v obývačke. „Aha, ako uhorka,“ ukazuje matka prstom smerom k televízoru. Ako malá, ten prst by o tom presvedčil každého. „Aj ja som to tak robila,“ hovorím matke, ale viem, že to bolo poriadne dávno. Môj zadok bol vtedy ešte [...]

USA, Donald Trump, Washington, policajti, Národná garda

Súd rozhodol, že Trump môže vyslať Národnú gardu do Portlandu

20.10.2025 23:38

Rozsudok umožňuje nasadiť 200 príslušníkov Národnej gardy na ochranu federálnych budov.

Israel Palestinians Gaza

Odpoveď Izraela za dvoch zabitých vojakov? Na Gazu zhodil 153 ton bômb

20.10.2025 23:15

"Primerie nie je povolením Hamasu na to, aby nás ohrozoval," uviedol Netanjahu.

rakúsko, škola, streľba, graz, polícia

Učiteľku vydierali, okrádali a znásilňovali. Mladiství cudzinci spoznali tresty

20.10.2025 22:30

V prípade, ktorý otriasol alpskou republikou, sa zodpovedá celkom sedem maloletých, z ktorých najmladšiemu bolo 13 rokov.