dadama

Vrznutie dverí, nepríjemný zvuk. Zvykla som si, počujem ho takmer každý deň. Aby nie, sú to dvere do mojej izby. Moje kráľovstvo. Tento zvuk prekáža najmä mojej matke, ide sa z neho zblázniť. „Kedy konečne?“ kladie otázku otcovi týždeň čo týždeň. Zatiaľ odoláva, dosť sa na tom zabávam. Ja môžem a matke o tom nehovorím, nemusí vedieť všetko.

„Ahoj, moja, čo bolo v škole?“ „Čau!“ vysúkam zo seba a mlčím. Nechcem odpovedať. Načo aj, zaujímavé nič, niektoré ufňukané spolužiačky riešili svoje známky. Také zbytočnosti, sú horšie ako moja matka, pre ktorú sú tieto malichernosti tiež dôležité.

Nákupné tašky na stole a ona pri nich. Vidím ju, možno sledujem. Môj pohľad, ani neviem, čo ma zaujíma. Obsah tašiek alebo je všetko inak? Asi aj, chcem vedieť, čo bude na obed. Nepýtam sa, moja otázka by ju podráždila. Počkám si a budem dúfať, dala by som si palacinky. Tenučké, sladučké, s čerešňovým džemom. S tým od starkej. Hm, asi nie, vidím čosi zelené. Brokolica položená na stole.

No nie, takto si dnešný obed nepredstavujem, zasa čosi pre zdravie. Takto by mi to vysvetlila ona. Nechcem, nie som malá, tieto zelené hlavy sú mi nesympatické. „Je v nich ukryté zdravie, obsahujú veľa vitamínov,“ znie jej hlas. Zasa kázeň, nech pochopí, s brokolicou sa priateliť nebudem.

A vôbec, na toto nemám čas. Dnes som sa dozvedela nové informácie, od báb v triede. „Zaručené,“ povedala Laura, má ich od svojej matky, tá si je s mojou poriadne blízka.  Veriť jej? Možno, som opatrná, nechcem sa strápniť. Otáčam sa do kuchyne a nespustím z nej zrak. Zohýba sa, do smetného koša hádže akési kúsky. Brokolica, prebleskne mi hlavou a strácam aj posledné zvyšky nálady.

To tričko, farba modrá, poriadne široké. Tento kúsok som na nej ešte nevidela. Možno, vŕta mi to v hlave, akosi sa v tom strácam. A včera?

Netuším, jej oblečenie si neobzerám. Zvyčajne, až dodnes. Zamýšľam sa, ak by to bolo tak… Nenávidím ju, to mi nemôže spraviť, začínam si to predstavovať. Ten krik, plienky, mlieko,  nie to neakceptujem, nechcem sa s nikým deliť. Zvykla som si, takto mi to vyhovuje, tehotná byť nemôže.