Ja

 

Vrznutie dverí, nepríjemný zvuk. Zvykla som si, počujem ho takmer každý deň. Aby nie, sú to dvere do mojej izby. Moje kráľovstvo. Tento zvuk prekáža najmä mojej matke, ide sa z neho zblázniť. „Kedy konečne?“ kladie otázku otcovi týždeň čo týždeň. Zatiaľ odoláva, dosť sa na tom zabávam. Ja môžem a matke o tom nehovorím, nemusí vedieť všetko.

 

„Ahoj, moja, čo bolo v škole?“ „Čau!“ vysúkam zo seba a mlčím. Nechcem odpovedať. Načo aj, zaujímavé nič, niektoré ufňukané spolužiačky riešili svoje známky. Také zbytočnosti, sú horšie ako moja matka, pre ktorú sú tieto malichernosti tiež dôležité.

 

Nákupné tašky na stole a ona pri nich. Vidím ju, možno sledujem. Môj pohľad, ani neviem, čo ma zaujíma. Obsah tašiek alebo je všetko inak? Asi aj, chcem vedieť, čo bude na obed. Nepýtam sa, moja otázka by ju podráždila. Počkám si a budem dúfať, dala by som si palacinky. Tenučké, sladučké, s čerešňovým džemom. S tým od starkej. Hm, asi nie, vidím čosi zelené. Brokolica položená na stole.

 

No nie, takto si dnešný obed nepredstavujem, zasa čosi pre zdravie. Takto by mi to vysvetlila ona. Nechcem, nie som malá, tieto zelené hlavy sú mi nesympatické. „Je v nich ukryté zdravie, obsahujú veľa vitamínov,“ znie jej hlas. Zasa kázeň, nech pochopí, s brokolicou sa priateliť nebudem.

 

A vôbec, na toto nemám čas. Dnes som sa dozvedela nové informácie, od báb v triede. „Zaručené,“ povedala Laura, má ich od svojej matky, tá si je s mojou poriadne blízka.  Veriť jej? Možno, som opatrná, nechcem sa strápniť. Otáčam sa do kuchyne a nespustím z nej zrak. Zohýba sa, do smetného koša hádže akési kúsky. Brokolica, prebleskne mi hlavou a strácam aj posledné zvyšky nálady.

To tričko, farba modrá, poriadne široké. Tento kúsok som na nej ešte nevidela. Možno, vŕta mi to v hlave, akosi sa v tom strácam. A včera?

 

Netuším, jej oblečenie si neobzerám. Zvyčajne, až dodnes. Zamýšľam sa, ak by to bolo tak… Nenávidím ju, to mi nemôže spraviť, začínam si to predstavovať. Ten krik, plienky, mlieko,  nie to neakceptujem, nechcem sa s nikým deliť. Zvykla som si, takto mi to vyhovuje, tehotná byť nemôže.

Tag:

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

polícia streľba Bratislava Petržalka Holíčska ulica páska

Tragédia v bratislavskej Petržalke: Po páde z bytovky zomrela žena

16.02.2026 10:48

Okolnosťami pádu 90-ročnej ženy zo siedmeho poschodia sa zaoberajú bratislavskí policajti.

vykolajeny vlak lavina sneh

V Švajčiarsku sa pre lavínu vykoľajil vlak, na mieste sú zranení

16.02.2026 10:30

Železničná spoločnosť BLS uviedla, že vykoľajený vlak bol regionálny expres, ktorý šiel zo Spiezu.

Mišustin

246 miliónov pre premiéra a jeho 10 námestníkov. Rusko prestalo zverejňovať platy a počty úradníkov

16.02.2026 10:14

V priemere každý z nich mal mesačný príjem po zdanení približne 1,3 milióna rubľov.

Rómsky kráľ Róbert Botoš

Zomrel prvý košický rómsky kráľ Róbert Botoš

16.02.2026 10:12

Botoš bol oficiálne posledný korunovaný rómsky panovník strednej Európy.