Ešte doma, kdesi v izbe. Sedí na posteli, nohy sa jej pohojdávajú. Vlasy voľne rozpustené, rukou si ich prehodí na opačnú stranu. Pravá či ľavá? Všetko jedno, vôbec ju neposlúchajú, chcú sa dostať kdesi, kde ich nechce ona. Lenže, toľko námahy, dnes je celá akási rozhádzaná. Možno slabá, vyčerpaná, akoby skutočne nevládala. Hm, tie elegantné poháre, no neponúkni sa od takého fešáka. Zaujala ju forma i obsah, skutočne dobré. Košeľa biela, čierna vesta, obratný, profesionálny, na úsmev nezabudol. Aj by ho opätovala, keby možno…
Zrkadlo a ona, takto sa jej to páči. Dvojica, bez zrkadla nespraví nič, nedokáže to, nemôže. Rukou si prehrabuje vlasy a potom… Nadvihne farebné tielko, včera vliezla do postele v tyrkysovom. A dnes, pred chvíľou sa vyhrabala spod periny. Hľadí na tvár oproti nej a potom pod tričko. Pokožka okolo očí akási pokrčená, akoby tam mala papier. Jemný ale zničený. Dvíha ruky, tielko hádže vedľa seba, ani na posteli sa neudrží. Je na zemi, tesne pri posteli. A nech, nestará sa, rukami sa dotýka poprsia. Prináša jej to radosť, pokožka pevná, prsia dobre stavané, bradavky tmavšie a mierne vystúpené dopredu.
Spomína si, včera po večeri vidí jeho oči. Sú lesklé, nejaký pohárik si už dal. No a? Ona tiež, veď boli na spoločenskej udalosti. Páčilo sa jej, prítomnosť zástupcov médií si užila. Dokonale. A fotenie, stála po jeho boku, ako jedna z nich. Jeho partnerka. Ešte nikdy čosi také nezažila. Možno by to povedala aj mame, ale tá, nemala by pochopenia. Začala by s počtami, vraj by jej mohol byť otcom.
A ten dom, jedna izba väčšia ako druhá, taký luxus, páčilo sa jej, cítila sa ako kráľovná. Trochu sa mu plietol jazyk, keď jej v spálni zaboril hlavu medzi prsníky a pohrával sa s nimi, opakoval: „Toto sú moje ovečky.“ Neriešila, „ovečky“ či „kozičky“, medzi tým veľký rozdiel nevidí. A stretnú sa aj dnes, u neho doma.
ďakujem, len píšte ďalej.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty