Stolička

 

Dnes, je podvečer. Akoby bola otrávená, nevedela, čo so sebou. Hodiny, hľadí na ne už niekoľko minút. Dlhé minúty. Na čo vlastne? Ručičky? Ich pohyb? Nič z toho, možno pozerá tým smerom a nič viac za tým nie je.

 

Sedí, zadok jej tlačí drevená stolička, pohodlná nie je. Hm, ona ich nechcela, ale Marek. „Sú suprové,“ vyjadroval sa nadšene. Trochu ako malé dieťa, ešte aj oči  mu svietili. Skutočne zvláštne, v jeho veku asi ešte o trochu viac,  ale imponovalo jej to. To nadšenie ukryté v jeho vnútri, ktoré niekedy vypustil zo seba von. Dokázal ju ním zaplaviť, akoby sa práve ocitla vo vodách oceána. Obmýval jej nohy, telo i srdce. Ako stoličky. Nikdy by si ich nevybrala, keby nie on. Tmavé tvrdé drevo bez kúsočka čohosi mäkkého. Krása  ani pohodlie, takto  sa na ne pozerala ona. Nenútil ju, úplne nenásilne ju dostal na svoju stranu. Hotovo, výber ukončený, pre neho také typické.

 

Vstáva a kráča, kroky, akoby ich merala. Jeden ako druhý. Do ruky berie kabelku, cez seba prehodí kabát. Autobus prichádzajúci na zastávku ju pohltí do svojich útrob. Pozrie na muža za volantom a zosunie sa na blízke sedadlo. Necháva sa viesť, možno ani nevie kam. „Idete do centra?“ položí ešte otázku bez bližšej špecifikácie. Z kabíny vodiča príde kladná odpoveď.

 

Muži, ženy, deti. Mihajú sa za oknom, ale nezaujmú ju, jej pohľad je prázdny, akýsi neprítomný. Nábrežie. Vystupuje, vydáva sa popri rieke. Z času na čas sa pristaví, sleduje jej tok. Náhli sa, akoby niekam utekala. Má nutkanie. Možno ísť za ňou, telom jej lomcuje zvláštny pocit. Nepoznaný. Vyruší ju hlas. Zvonivý, veselý. Zodvihne oči, prechádza popri nej akýsi párik. Žena hlasno hovorí, smeje sa. Mladucha, črty jej tváre sú také detské. Aj by sa usmiala, keby nie on. Vlasy zdobené sivou, tvár mu lemujú  vrásky, aj otcom by jej mohol byť.

 

Zalapá po dychu, nohy sa jej takmer podlomia. Blízka lavička, rýchlo na ňu uloží svoje telo. Tvárou sa jej kotúľajú slzy, sú horúce, cíti ich teplo. Ako Marek, láska jej života, aj on podľahol.

Tag:

Tma

25.11.2024

Na krajinu sadá tma. Pomaly, dôkladne. Obloha je tmavá, kdesi tam sa pohojdáva mesiac. Akoby dozeral na to, aby všetko prebehlo ako má. Sedí tam ako veľký šéf, ktorý práve dáva príkazy svojim podriadeným. Poslúchajú všetci. Aj hviezdy zaujali svoje postavenie, je ich toľko, že neviem, ktorým smerom sa mám pozerať. Tma, tú veľmi nemusím, je pochmúrna, [...]

Lúka

08.11.2024

Kvety. Ružový, červený, fialový, niekoľko odtieňov žltej, oranžovej. Striedajú sa, je ich tu toľko. Všetky okolo nej. Akoby jej patrili a mohla si z nich vyberať. Citrón, pomaranč, marhuľa, jahoda, možno čerešňa. Toľko chutí, jedna lepšia ako druhá, kyslé, sladké a čosi medzi nimi. Hm, asi pomaranč, dala by si. Toľko chutnej šťavy v niekoľkých [...]

Dvere

19.10.2024

Stojím. Len tak, akoby som nevedela čo so sebou. Opak je pravdou, nebola by som tu ani chvíľu, kratšiu či dlhšiu. Utekala by som cez dvere, ktoré mám priamo pred sebou. Pred nosom. Lenže ja stojím, nehýbem sa, akoby na mňa pôsobila nejaká zvláštna sila. Bojujem sama so sebou, dvere z jednej i druhej strany sú silným lákadlom. Nie som tu sama, je tu ešte on. [...]

Kažimír

V procese s Kažimírom bude možno rozhodovať Súdny dvor EÚ, jeho obhajca v tom však vidí naťahovanie

03.12.2024 16:14

Proces s Kažimírom má na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovať v pondelok 9. decembra.

asteroid

Na Zem sa rúti asteroid: Experti predpokladajú, že sa rozpáli nad Ruskom

03.12.2024 15:30

Do zemskej atmosféry vletí asteroid a podľa astronómov našu planétu Zem aj zasiahne.

Seoul / Martial Law / JK Army /

Juhokórejský prezident vyhlásil stanné právo. Armáda zakázala politické strany, pokúsila sa vtrhnúť do parlamentu

03.12.2024 15:15, aktualizované: 17:21

K tomuto kroku sa podľa vlastných slov musel uchýliť, aby bol uchránený ústavný poriadok.