Stolička

 

Dnes, je podvečer. Akoby bola otrávená, nevedela, čo so sebou. Hodiny, hľadí na ne už niekoľko minút. Dlhé minúty. Na čo vlastne? Ručičky? Ich pohyb? Nič z toho, možno pozerá tým smerom a nič viac za tým nie je.

 

Sedí, zadok jej tlačí drevená stolička, pohodlná nie je. Hm, ona ich nechcela, ale Marek. „Sú suprové,“ vyjadroval sa nadšene. Trochu ako malé dieťa, ešte aj oči  mu svietili. Skutočne zvláštne, v jeho veku asi ešte o trochu viac,  ale imponovalo jej to. To nadšenie ukryté v jeho vnútri, ktoré niekedy vypustil zo seba von. Dokázal ju ním zaplaviť, akoby sa práve ocitla vo vodách oceána. Obmýval jej nohy, telo i srdce. Ako stoličky. Nikdy by si ich nevybrala, keby nie on. Tmavé tvrdé drevo bez kúsočka čohosi mäkkého. Krása  ani pohodlie, takto  sa na ne pozerala ona. Nenútil ju, úplne nenásilne ju dostal na svoju stranu. Hotovo, výber ukončený, pre neho také typické.

 

Vstáva a kráča, kroky, akoby ich merala. Jeden ako druhý. Do ruky berie kabelku, cez seba prehodí kabát. Autobus prichádzajúci na zastávku ju pohltí do svojich útrob. Pozrie na muža za volantom a zosunie sa na blízke sedadlo. Necháva sa viesť, možno ani nevie kam. „Idete do centra?“ položí ešte otázku bez bližšej špecifikácie. Z kabíny vodiča príde kladná odpoveď.

 

Muži, ženy, deti. Mihajú sa za oknom, ale nezaujmú ju, jej pohľad je prázdny, akýsi neprítomný. Nábrežie. Vystupuje, vydáva sa popri rieke. Z času na čas sa pristaví, sleduje jej tok. Náhli sa, akoby niekam utekala. Má nutkanie. Možno ísť za ňou, telom jej lomcuje zvláštny pocit. Nepoznaný. Vyruší ju hlas. Zvonivý, veselý. Zodvihne oči, prechádza popri nej akýsi párik. Žena hlasno hovorí, smeje sa. Mladucha, črty jej tváre sú také detské. Aj by sa usmiala, keby nie on. Vlasy zdobené sivou, tvár mu lemujú  vrásky, aj otcom by jej mohol byť.

 

Zalapá po dychu, nohy sa jej takmer podlomia. Blízka lavička, rýchlo na ňu uloží svoje telo. Tvárou sa jej kotúľajú slzy, sú horúce, cíti ich teplo. Ako Marek, láska jej života, aj on podľahol.

Tag:

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Perina

19.12.2025

Prší či nie? Neviem, o tomto nemám ani potuchy. Asi ani nechcem, toto sú veci, ktoré zaujímajú dospelých. Teda ja si to myslím. A to ja nie som a ešte dlho nebudem. Ani nechcem. Ležím v posteli, nohy mám ukryté pod perinou posiatou drobnými kvietkami. Rozmýšľam, chcela by som vedieť ako sa volajú. Sú červené, modré a žlté. Už som sa na to pýtala [...]

taraba

Taraba na Kysuciach ohlásil investície do lepšieho triedenia odpadov

29.04.2026 20:50

Minister Taraba ohlásil investíciu na zlepšenie triedenia odpadu z eurofondov pre samosprávy na Kysuciach.

Trump, Putin

Putin telefonoval s Trumpom viac než 90 minút. Kremeľ odhaľuje detaily rozhovoru

29.04.2026 19:48, aktualizované: 21:22

Trumpovo rozhodnutie predĺžiť prímerie vo vojne označil Putin za múdre.

pietny akt, rumunský vojak, pohreb, cintorín, Zvolen

Kosti mladého Rumuna dlho ležali nepovšimnuté. Umrel na sklonku vojny, konečne ho pochovali

29.04.2026 19:15

Do hrobu mu vložili aj predmety, ktoré pri ňom našli.