Ja

 

Vrznutie dverí, nepríjemný zvuk. Zvykla som si, počujem ho takmer každý deň. Aby nie, sú to dvere do mojej izby. Moje kráľovstvo. Tento zvuk prekáža najmä mojej matke, ide sa z neho zblázniť. „Kedy konečne?“ kladie otázku otcovi týždeň čo týždeň. Zatiaľ odoláva, dosť sa na tom zabávam. Ja môžem a matke o tom nehovorím, nemusí vedieť všetko.

 

„Ahoj, moja, čo bolo v škole?“ „Čau!“ vysúkam zo seba a mlčím. Nechcem odpovedať. Načo aj, zaujímavé nič, niektoré ufňukané spolužiačky riešili svoje známky. Také zbytočnosti, sú horšie ako moja matka, pre ktorú sú tieto malichernosti tiež dôležité.

 

Nákupné tašky na stole a ona pri nich. Vidím ju, možno sledujem. Môj pohľad, ani neviem, čo ma zaujíma. Obsah tašiek alebo je všetko inak? Asi aj, chcem vedieť, čo bude na obed. Nepýtam sa, moja otázka by ju podráždila. Počkám si a budem dúfať, dala by som si palacinky. Tenučké, sladučké, s čerešňovým džemom. S tým od starkej. Hm, asi nie, vidím čosi zelené. Brokolica položená na stole.

 

No nie, takto si dnešný obed nepredstavujem, zasa čosi pre zdravie. Takto by mi to vysvetlila ona. Nechcem, nie som malá, tieto zelené hlavy sú mi nesympatické. „Je v nich ukryté zdravie, obsahujú veľa vitamínov,“ znie jej hlas. Zasa kázeň, nech pochopí, s brokolicou sa priateliť nebudem.

 

A vôbec, na toto nemám čas. Dnes som sa dozvedela nové informácie, od báb v triede. „Zaručené,“ povedala Laura, má ich od svojej matky, tá si je s mojou poriadne blízka.  Veriť jej? Možno, som opatrná, nechcem sa strápniť. Otáčam sa do kuchyne a nespustím z nej zrak. Zohýba sa, do smetného koša hádže akési kúsky. Brokolica, prebleskne mi hlavou a strácam aj posledné zvyšky nálady.

To tričko, farba modrá, poriadne široké. Tento kúsok som na nej ešte nevidela. Možno, vŕta mi to v hlave, akosi sa v tom strácam. A včera?

 

Netuším, jej oblečenie si neobzerám. Zvyčajne, až dodnes. Zamýšľam sa, ak by to bolo tak… Nenávidím ju, to mi nemôže spraviť, začínam si to predstavovať. Ten krik, plienky, mlieko,  nie to neakceptujem, nechcem sa s nikým deliť. Zvykla som si, takto mi to vyhovuje, tehotná byť nemôže.

Tag:

Popoludnie

17.05.2026

Zvoní. No konečne, dnes to trvalo akosi dlho. Možno nie, mne sa to však vlieklo poriadne. Nekonečné vyučovanie, ešte aj matika bola dnes akási rozvláčna. A pritom, tú ja môžem. Iné baby nie, majú z nej hrôzu. Neviem prečo, tento predmet je celkom ok. „Máš to v rodine,“ zaznieva z úst viacerých. No dobre, môj otec, čísla a operácie s nimi sú mu skutočne [...]

Čísla

04.04.2026

Hodiny, hľadím na ne dlhšie ako je zvyčajné. Čísla, po posledných týždňoch plných daňových priznaní sa mi mihajú pred očami. Akékoľvek čísla, som ich presýtená. Ešte aj hodiny mi robia problém. Čosi po deviatej hodine a ja v župane. Konečne voľno. Ponáhľať sa? Ani nápad, potrebujem pokojný deň. Lenivý, nerobím nič, po krátkom zamyslení [...]

Mesto

07.02.2026

Klopkanie podpätkov. Počúvam ich. Nemusela by som, jednoducho som si zvykla. Mesto, toľko ruchu a zvukov. Všakovakých, miešajú sa jeden medzi tie ostatné, odlíšiť ich, je niekedy ťažké. Niekedy. A potom príde čas, keď im začneš rozumieť. Nesnažíš sa, akosi to príde a ide to aj samo. Električka číslo päť. A keby len päťka, pred ňou jedna a za [...]

Motorka, polícia, zrážka, havária

Tragédia pri Svidníku: Po zrážke s kamiónom zomrel 67-ročný motorkár

07.06.2026 14:53

Motocyklista zranenia na mieste podľahol.

Trump

Špehoval Izrael Trumpových ľudí? USA hovoria o mimoriadne citlivých zisteniach

07.06.2026 14:43

Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone správu NBC News odmietlo a označilo ju za „úplne nepravdivú“.

Ján Blažek, Pravda vo svete

Pravda vo svete: Magyar porazil Orbána, teraz mu podľa hungaristu Blažeka hrozí, že začne vládnuť podobne

07.06.2026 14:30

Péter Magyar musí postupovať podobne ako Orbán, ak chce rozobrať systém, ktorý Fidesz budoval šestnásť rokov, hovorí hungarista Blažek.

Peter Pellegrini

Slováci dnes napĺňajú túžby predkov, odkazuje Pellegrini pri výročí Memoranda

07.06.2026 14:09

Prezident pripomenul jazyk, kultúru aj slobodu.