Prsty

Sú tu, ležia kdesi predo mnou. Nie, venovať sa im nebudem. Trucujem, už zasa začínam. To som celá ja, pomyslím si a v okamihu si niekoho pripomínam.

Slová, niekedy príjemné, inokedy nie, raz človeka pohladia na duši a potom rania. Dokážu preniknúť priamo na kožu a potom ešte hlbšie. Neorientujem sa v nich, dobre určite nie a to napriek tomu, že sa snažím. „Musíš to brať s rezervou,“ zneli by slová z jej úst adresované mne.

Chcem jej veriť, dokonca som odhodlaná. Cítim to tak, ale tí ľudia, je to pre mňa ťažké. Musím byť silná a prekonávať prekážky. Slová, už zasa, sú tu, zoskupené do vety. Pekná je, presne takú potrebujem. Nie na papieri, v skutočnosti, tu a teraz. Žiť podľa nej, je to pre mňa zásadné.

Ešte chvíľu a rozplačem sa, cítim, ako sa to rozbieha. Vlhké oči a potom plač, vždy sa to tak začína. Mám ju pred očami, na jazyku toľko slov. Otázky, to je ono, chýbajú mi odpovede. Prečo? Ako ma tu mohla nechať? Niečo také sa predsa nerobí. Som jej dieťa, ešte aj teraz. Teplý letný večer, zomlelo sa to tak rýchlo, veľa si toho nepamätám. Ale jedno áno. Húkačka. Počula som ju už toľkokrát, lenže táto bola iná. Sanitka uháňajúca ulicami mesta sa rútila priamo k nám. Do tichej uličky sídliska.

K mame, mojej mame. Starší lekár s hustou šedivou briadkou a niekoľko jeho pomocníkov. Prišli, aby pomohli. Pekné, len ten výsledok, vraj sa im ju nepodarilo zachrániť. Lenže, zabudli, že to bola moja mama. Osoba mne najbližšia. Inú nemám a nikdy mať nebudem, mama je len jedna.

Smútok. Mám ho v srdci, je stále tam, vôbec neustúpil neviem sa ho zbaviť. Privieram oči, skúšam to aspoň takto. Keby tu neboli aspoň tie nožnice. Obyčajné, kovové so zvláštnou úpravou na povrchu. Ale sú a ja s nimi bojujem. Strihať, taká obyčajná činnosť, už malé deti to vedia. Hanbím sa, možno sa mi na tvári mihne červeň.

Prsty, držím ich presne, ako ma to naučili. Dobre, akceptujem, začínam ich ovládať. Cítim sa tak hrdinsky, akoby som dosiahla čosi veľké. Lenže tá látka, potrebujem ju rozstrihnúť. Kdeže, neviem s ňou nájsť spoločnú reč, moje prsty to nedokážu. Mám ich také od narodenia, odniesli si to nielen moje ruky. Som také dieťa, pokrútené, postihnuté. Ani strihať neviem, dnes to asi nedám.

Tag:

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Zápcha

04.09.2025

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Benjamin Netanjahu

Netanjahu sa stretol s Kushnerom, rokovali o situácii v Pásme Gazy

10.11.2025 16:20

Podľa izraelských médií sa rokovania týkali úsilia Spojených štátov zabezpečiť dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy.

USA, úder v Tichom oceáne, Hegsteth, Venezuela, loď

USA opäť zaútočili na lode údajných pašerákov drog, zahynulo šesť ľudí

10.11.2025 16:16

Oznámil to minister obrany USA Pete Hegseth.

úrad vlády

Na pracovisku Úradu vlády potvrdili výskyt žltačky. Hygienici prijali opatrenia

10.11.2025 15:52

V niektorých slovenských okresoch je evidovaný zvýšený výskyt a šírenie hepatitídy.