Krpec

Sedím, ležím, ani neviem. Pravda bude kdesi v polovici, z každého trocha. Za oknom to nevyzerá veľmi vľúdne, na krajinu padá tma. Obrazovka počítača, akoby sa chcela prispôsobiť, ešte chvíľka a stmavne.

 

Starká. Telefonovala mi, samozrejme za pomoci moderných prostriedkov dnešnej doby. Učenlivá je, som na ňu hrdá, nie každý človek v jej veku to dokáže. A potom smútok, cítim ho, dobiedza do mňa, akoby sa mu to páčilo. Videla som ju, tá tvár, snažila sa, aby na mňa zapôsobila. Lenže, ja ju poznám, mám ju prečítanú do najmenšieho detailu. Každý kúsok jej tváre, viem presne, kedy je prirodzená.

 

Nie, takto nie. Akoby to ani nebola ona, pôsobila tak zvláštne, umelo. Herečka, tisne sa mi na jazyk a srdce mi zaleje žiaľ. A oči, na tie nechcem ani pomyslieť. Videla som v nich niečo strašné, akoby sa v nich snúbil obrovský smútok s niečím ešte horším. Hrôza, nedokážem to zo seba dostať von. Ale musím, jednoducho to nevydržím. Nie som malá, dokážem si to rozmeniť na drobné. Zasa ten malý, neviditeľný tvor. Za všetkým zlom okolo nás je on.

 

Starká, chúďatko moje, je plná strachu a obáv. A potom je tu  čosi ešte horšie, strach o život. Áno, nejaké roky už má, ale okolo nej sú ľudia, ktorí ju milujú a nechcú dopustiť, aby sa jej niečo stalo. Čokoľvek zlé. Nie, to sa nesmie stať. Vstávam, akosi prudko, energicky. Spravím niekoľko krokov jedným smerom a rozkričím sa. Zvláštne, v byte nikto okrem mňa nie je, ale mne to nevadí. Kričím, dokonca revem, nadávam. Možno terapia, jedna z možností ako sa oslobodiť, aspoň na chvíľu.

 

Bláznivé. Viem, ale pomohlo. Pohybom myši prebúdzam počítač  k životu a volám starkej. Musím sa s ňou spojiť, virtuálne ju objať a povzbudiť. Byť tu pre ňu, aj keď len z diaľky, to je podstatné, to mi žiaden koronavírus  nezakáže.

Tag:

Mesto

23.04.2025

Vojde do vchodu, vbehne do výťahu. „Dobrý deň,“ zdraví chlapíka vchádzajúceho pred ňou. Starší, jeden z mnohých v tejto bytovke. „Domov dôchodcov“ prebleskne jej hlavou úplne bez slov. Presne nevie, ale osadenstvo bytovky sa jej zdá vekovo príliš vysoko, akoby tu ani mladí neboli. Ani spriaznenú dušu si tu doteraz nenašla. Možno raz, dodáva si pozitívnu [...]

Káva

11.03.2025

Nohy bosé, palce zastoknuté do papúč. Kockované, farba červená, zmiešaná so sivou. Tvary nepravidelné, akoby chceli docieliť, aby im nikto nerozumel. Možno. Ale ona má dobrý vkus, dostal ich na… Vlastne ani nevie prečo. „Teplé sú,“ povedala, keď mu ich dávala. Akoby sa sťažoval, že mu je zima. Asi nie, ale hodia sa, teplo od nôh je dôležité, vravievala [...]

Dievča

02.03.2025

Vysoká, štíhla, dlhé nohy, ani ruky sa nedali zahanbiť. „Samá kosť“, takto jej to vravievala mama. Dnes v modrom, obyčajná sukňa v páse stiahnutá gumičkou. Biele tričko s akýmsi obrázkom vpredu, v sandáloch biele ponožky. Nič okázalé, také to boli časy. Vlasy dlhé, zapletené do vrkoča. Kráča ulicou. Je prázdna, len z času na čas niekoho [...]

Donald Trump

Európa je presvedčená, že Rusko prinútia k prímeriu len sankcie. Pridajú sa USA? Trump vyhýbavo: Uvidíme

20.05.2025 22:09

Trump nechcel novinárom povedať, či sa Spojené štáty pridajú k Európskej únii a Británii v zavádzaní nových sankcií proti Rusku.

socha, krádež, Prievidza

Zo sídliska ukradli vzácnu sochu. Zlodeji ju surovo „vytrhli“ a zmizli. Krádež pravdepodobne pomohla ukryť búrka

20.05.2025 21:00

Prievidžanov nahnevala krádež bronzovej sochy „Športovca“, ktorá dlhé desaťročia zdobila priestor pred budovou obchodnej akadémie.

Rádio Slobodná Európa, Slobodná Európa, RFE

Trump odobral peniaze Slobodnej Európe, Brusel jej ich dá. Na 'krátkodobé núdzové financovanie'

20.05.2025 19:50

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová oznámila, že EÚ uvoľní 5,5 milióna eur pre mimovládnu organizáciu, ktorá týmito financiami podporí Slobodnú Európu.