Len niekoľko krokov, veľa ich nie je. Naozaj nie, vlastne, ani na tom nezáleží. Jeden, dva, tri a potom ešte niekoľko. Kuchyňa, neveľká miestnosť pomerne dobre zariadená. Prakticky, toto slovo bude výstižnejšie. Otváram dózu a ponáram do nej ruku. Moje prsty, sú vo vnútri, ale netrvá to dlho. Bylinky, to je ono, preto tá vôňa. Úžasná, vchádzajúca do môjho nosa. Cítim ju, zakráda sa do neho stále hlbšie a hlbšie.
Levanduľa, tie nádherné drobné kvietky, ktoré nám dávajú tak veľa. A je to, už sú v hrnčeku, stavila som na svoj obľúbený. Áno, milujem ju a dnes sa mi vyslovene žiada. Hluk rýchlovarnej kanvice ma vyrušuje, je taký hlasný, rozlieha sa po celom byte. Len on a ja, okrem nás tu nikto nie je. Vlastne, som tu sama bez akejkoľvek spoločnosti. Nevadí, hlukom sa už netrápim, lejem vodu z kanvice do hrnčeka.
Ticho. No konečne, už ho potrebujem, jednoducho to tak cítim. Žiadna hlučná činnosť, niekoľkými pohybmi vyberám zo zásuvky lyžičku a miešam. Čaj, presne tento nápoj z toho bude. Levanduľový, nádherne voňavý. Hotovo, drobné kvety zostali v jemnom sitku a ja si ho nesiem so sebou. Ako poklad, presne tak, akoby som ho už začínala cítiť na jazyku.
Kroky, už zasa, ani neviem koľko. Presne nie, ale bolo ich podstatne viac. Smer izba, orientujem sa a s rukami položenými na horúcom hrnčeku zostávam stáť. Musím, už nechcem pokračovať, ani jediný krok. Stojím. Predo mnou nič iné, len okno. Som priamo pred ním. Zatvorené, vonku je poriadna zima, vo vnútri ju nechcem. Takto je to lepšie. Popíjam čaj a hľadím pred seba. Veľa sa tu toho nedeje, ale mne sa to páči.
Je tma a prší, atraktívna kombinácia to nie je. Ale je tu ona. Vidím ju, je malá a zraniteľná. Jedna z mnohých. Nerobím nič, len ju sledujem. Dopadá na okno, niekedy ani to nie. Ale táto, spravila to, venujem sa jej. Nič sa nemení, je presne taká, ako predtým. Chvíľku postojí, potom sa rozhýbe. Tanec, práve sa začína. Tie pohyby, trochu vpravo, potom vľavo, hotová choreografia.
Moje oči, trochu mi slzia, ale pozorujem ju stále. Keď odrazu zmizne, splynie s ostatnými. Neviem, či sa mi to páči, ale je to prirodzené, všetka tá voda na mojom okne… Kvapka, malá a zraniteľná.
...ako kvapka slzy .... ...
Celá debata | RSS tejto debaty