Levanduľa

Len niekoľko krokov, veľa ich nie je. Naozaj nie, vlastne, ani na tom nezáleží. Jeden, dva, tri a potom ešte niekoľko. Kuchyňa, neveľká miestnosť pomerne dobre zariadená. Prakticky, toto slovo bude výstižnejšie. Otváram dózu a ponáram do nej ruku. Moje prsty, sú vo vnútri, ale netrvá to dlho. Bylinky, to je ono, preto tá vôňa. Úžasná, vchádzajúca do môjho nosa. Cítim ju, zakráda sa do neho stále hlbšie a hlbšie.

Levanduľa, tie nádherné drobné kvietky, ktoré nám dávajú tak veľa. A je to, už sú v hrnčeku, stavila som na svoj obľúbený. Áno, milujem ju a dnes sa mi vyslovene žiada. Hluk rýchlovarnej kanvice ma vyrušuje, je taký hlasný, rozlieha sa po celom byte. Len on a ja, okrem nás tu nikto nie je. Vlastne, som tu sama bez akejkoľvek spoločnosti. Nevadí, hlukom sa už netrápim, lejem vodu z kanvice do hrnčeka.

Ticho. No konečne, už ho potrebujem, jednoducho to tak cítim. Žiadna hlučná činnosť, niekoľkými pohybmi vyberám zo zásuvky lyžičku a miešam.  Čaj, presne tento nápoj z toho bude. Levanduľový, nádherne voňavý. Hotovo, drobné kvety zostali v jemnom sitku a ja si ho nesiem so sebou. Ako poklad, presne tak, akoby som ho už začínala cítiť na jazyku.

Kroky, už zasa, ani neviem koľko. Presne nie, ale bolo ich podstatne viac. Smer izba, orientujem sa a s rukami položenými na horúcom hrnčeku zostávam stáť. Musím, už nechcem pokračovať, ani jediný krok. Stojím. Predo mnou nič iné, len okno. Som priamo pred ním. Zatvorené, vonku je poriadna zima, vo vnútri ju nechcem. Takto je to lepšie. Popíjam čaj a hľadím pred seba. Veľa sa tu toho nedeje, ale mne sa to páči.

Je tma a prší, atraktívna kombinácia to nie je. Ale je tu ona. Vidím ju, je malá a zraniteľná. Jedna z mnohých. Nerobím nič, len ju sledujem. Dopadá na okno, niekedy ani to nie. Ale táto, spravila to, venujem sa jej. Nič sa nemení, je presne taká, ako predtým. Chvíľku postojí, potom sa rozhýbe. Tanec, práve sa začína. Tie pohyby, trochu vpravo, potom vľavo, hotová choreografia.

Moje oči, trochu mi slzia, ale pozorujem ju stále. Keď odrazu zmizne,  splynie s ostatnými. Neviem, či sa mi to páči, ale je to prirodzené, všetka tá voda na mojom okne… Kvapka, malá a zraniteľná.

Tag:

Dvere

19.10.2024

Stojím. Len tak, akoby som nevedela čo so sebou. Opak je pravdou, nebola by som tu ani chvíľu, kratšiu či dlhšiu. Utekala by som cez dvere, ktoré mám priamo pred sebou. Pred nosom. Lenže ja stojím, nehýbem sa, akoby na mňa pôsobila nejaká zvláštna sila. Bojujem sama so sebou, dvere z jednej i druhej strany sú silným lákadlom. Nie som tu sama, je tu ešte on. [...]

Stolička

05.10.2024

Dnes, je podvečer. Akoby bola otrávená, nevedela, čo so sebou. Hodiny, hľadí na ne už niekoľko minút. Dlhé minúty. Na čo vlastne? Ručičky? Ich pohyb? Nič z toho, možno pozerá tým smerom a nič viac za tým nie je. Sedí, zadok jej tlačí drevená stolička, pohodlná nie je. Hm, ona ich nechcela, ale Marek. „Sú suprové,“ vyjadroval sa nadšene. Trochu ako [...]

Farby, 6. časť

20.09.2024

Bolesť, to môže to byť len ona. Chcem sa brániť, je to také nepríjemné. Neviem, nedokážem sa pohnúť. Možno nadvihnem ruku a budem vedieť viac, musí sa mi to podariť. Presviedčam samú seba, ale nie a nie. Ležmo poloha, ľavý bok. Oči, tie mi pomôžu, chlácholím sa. Také jednoduché to nebude, viečka mám ťažké, tlačia sa do pôvodnej polohy. No [...]

poľsko, armada

Poľsko sa chystá na ruskú agresiu: Na muníciu idú miliardy zlotých

05.11.2024 14:06

Na obranu vynakladá Varšava viac ako štyri percentá HDP, čo je najviac v Európskej únii.

šaško

Šaško chce v regiónoch predstaviť plán na stabilizáciu zdravotníctva

05.11.2024 14:01

Šaško rokoval so zdravotníckou sekciou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

zaplavy

Sánchez si žehlí pošramotenú povesť a ľuďom zasiahnutých povodňami posiela miliardy

05.11.2024 13:44

Vláda poskytne na rekonštrukcii jedného domu viac ako 100-tisíc eur.