Kvietky

Žujem, moja sánka robí pravidelné pohyby. Automatika, presne tak to beriem, nezamýšľam sa. Jesť musím, ale možno je za tým aj čosi viac. Biely tanier zdobený jemnými fialovými kvietkami, ešte stále mám pred očami jej tvár. Čaro okamihu, poviem si, snažím sa zabudnúť. No čo, aj iní už odišli z domu, v osemnástich, možno neskôr.

Každého vec, chcem dodať, keď sa zháčim. Čosi tvrdé sa ocitne medzi mojimi zubami, vypľúvam to na tanier. Hm, tak toto nie, úplne to neznášam, taký krásny kúsok mäsa. Bravčovina. Ešte jeden,  vkladám si ho do úst. Situácia sa opakuje, začínam strácať zábrany. A dosť, radšej si dávam hubovej omáčky, ktorá dopĺňa moje jedlo. Keby som si to nechala doviezť z podniku, ale kdeže, varila som sama. Toľký čas pri sporáku, ľutujem sa.

Koniec, posledné sústo, odmietam to jesť. Nepokračujem. Možno som len precitlivelá, neviem, prišla mi chuť na kávu. Čerstvo zomletú s poriadnou dávkou smotany. Sedím za stolom a premýšľam. Už zasa, začína sa to komplikovať. Káva? Určite nie, tam problém nie je, mám jej dostatok, aj smotana by sa ešte našla.

Hlava podopretá, oči zapichnuté do steny, zasa to isté. Vidím ju každý deň, ráno, cez deň i večer. Ráno s ňou vstávam, večer zaspávam. Nie, takto to už nechcem, opakuje sa to príliš dlho, jednoducho to nezvládam. Slaboška? Možno som. Rifle, beriem ich do rúk tak chvatne, odrazu som akási energická. Ešte čosi navrch a môžem vyraziť. Neberiem si nič, len kľúče od bytu.

Tichá ulica, odbočka doprava, ešte raz to isté a som na mieste. Okolo mňa tma a svetlá, hra, ktorú dokonale poznám, zimné obdobie je na ňu ako stvorené. Ešte niekoľko krokov a mám ich pred sebou. Zvončeky, pekne zoradené v pravidelných radoch. Áno, presne takto si ich pamätám. Mala som osemnásť a chcela som byť samostatná. Môj odchod z domu a taniere s fialovými kvietkami. Bola smutná, mala to vpísané v očiach. Ale dobrá.

A dnes? Zvoním. Vraciam sa, aspoň na chvíľu, jednoducho musím, nedokážem byť sama.

Tag:

Chrumky

12.07.2025

Piatok podvečer, sedím na sedačke a hľadím kamsi. Skutočne? Nie celkom, môj pohľad smeruje len jedným smerom. Konkrétnym. Sedačka v obývačke. „Aha, ako uhorka,“ ukazuje matka prstom smerom k televízoru. Ako malá, ten prst by o tom presvedčil každého. „Aj ja som to tak robila,“ hovorím matke, ale viem, že to bolo poriadne dávno. Môj zadok bol vtedy ešte [...]

Výťah

11.06.2025

Je ráno? Ani nie, dopoludnie preletelo prirýchlo. Pre mňa určite. Sedela som za počítačom a pracovala, pred očami sa mi mihali písmená. Triem si raz jedno a potom druhé oko rukou. „Hm, takto nie, dostane sa ti do očí nejaká infekcia.“ Áno, takto mi to hovorievala najdôležitejšia žena môjho života. Boli časy, ešte som bola malá, proste dievčatko. Už [...]

Pravidlo

23.05.2025

Cez seba mám prehodenú perinu, okolo mňa samé kvety. Veľké, červené, asi toto viem o nich povedať. Ruže? Nezdajú sa mi, ale môj záver nemusí byť pravdivý. Celkom pekné obliečky, neoslovujú ma všetky. Ale kvety, tie mám rada. Živé by boli lepšie, vzdychnem si hlasnejšie. Hm, bez záhrady sa asi nedočkám. Rezané by šli, keby mi ich mal kto nosiť. Ešte [...]

SR Bratislava NRSR odvolávanie uznášanianeschopnosť vláda

Fico reaguje na Marcinkovú: Návrhom na podporu protiruských sankcií sa vôbec nezaoberáme

12.07.2025 12:48

„To, čo predložili opoziční poslanci, nemá žiadnu právnu legitimitu, žiadnu právnu záväznosť,“ odkázal premiér.

Freycinet, Tasmánia, Austrália, pláž, more, dovolenka

Bez topánok, 24 km od auta. Stratená nemecká turistka prežila v austrálskej divočine 11 nocí

12.07.2025 12:20

Carolina Wilgaová bola už presvedčená, že ju už nikto nenájde.

Slučka, povraz, obesiť, obesenie, poprava

Irán verejne popravil muža odsúdeného za znásilnenie a vraždu dievčaťa

12.07.2025 11:36

Rodina obete zo severozápadného mesta Búkán sa zúčastnila na právnom konaní a požiadala o verejnú popravu.

Železničná stanica v Malackách.

Obrovský hazard. Muž kráčal po vozni, zasiahol ho prúd. Utrpel rozsiahle popáleniny

12.07.2025 11:14

Polícia už začala trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví.