Akési zvuky, určite je to fľaša, tento zvuk sa nedá veľmi pomýliť. Neprejde chvíľa a prstom sa dotýka mojich pier, prechádza po nich z jednej strany na druhú. Uhryznem ho, aby ho to bolelo. Nech vie, keď škodí iným. Zamýšľam sa, nechcem byť dobré dievča, odmietam poslušnosť. Ani ho nepoznám, jeho identita mi nie je známa. Chcem sa oslobodiť, aspoň […]

Nehýbem sa, sotva dýcham, zrýchlene a plytko. Neviem, čo bude nasledovať. Ani nechcem vedieť, kto by už chcel. Potrebujem, aby niekto prišiel, aby ma zachránil. Musí sa niečo stať, musím začať niekomu chýbať. Nie som anonymná, mám príbuzných, priateľov. Verím im, určite sa musí čosi stať, nemôžu na mňa zabudnúť. „Dievčatko moje!“ Hlas, […]

Strach. Krátke slovo z niekoľkých písmen. Prežívam ho. Hrozné, do uší sa mi tlačia zvuky. Všakovaké, niektoré pôsobia tupo, iné nie. Obávam sa, najviac tých, ktoré sa približujú, sú stále a stále bližšie pri mne. Bojím sa, takmer sa trasiem. Potrebujem byť odvážna, čosi zistiť, ležať tu len tak a čakať, to určite nie. Nemôžem, odkedy som tu, […]

Únava, pomaličky prichádza. Dokonca je už tu. Cítim ju, začína sa mi rozlievať po tele, možno je to čosi ako kontrastná látka v lekárskej praxi. Možno pri magnetickej rezonancii či CT vyšetrení. Moja predstavivosť funguje na plné obrátky. Vidím ju, je farebná. Modrá je dobrá, pozdáva sa mi. Akoby to nemohlo byť inak. Vlastne, všetko je možné, aj červená by […]

Hodinky, hľadím na ne a telom mi prejde nespokojnosť. Hm, nevyvíja sa to vôbec dobre, už teraz som v sklze. Ani mobilný telefón mi nedá pokoj. Lívia, večne aktívna, posiela mi správu, akoby nemohla vydržať. „Som mimo, ohlásim sa,“ píšem. Nech pochopí konečne, na svete nie je len ona a tie jej výmysly. Nedá pokoja, z kabelky sa ozve zvuk. Ďalšia správa. Nechcem […]

Ešte doma, kdesi v izbe. Sedí na posteli, nohy sa jej pohojdávajú. Vlasy voľne rozpustené, rukou si ich prehodí na opačnú stranu. Pravá či ľavá? Všetko jedno, vôbec ju neposlúchajú, chcú sa dostať kdesi, kde ich nechce ona. Lenže, toľko námahy, dnes je celá akási rozhádzaná. Možno slabá, vyčerpaná, akoby skutočne nevládala. Hm, tie elegantné poháre, no […]

Zelená všade naokolo, je jej toľko, moje oči majú dojem, že sa majú pásť. To je predstava, skutočne úsmevná. Trávnatý koberec, na ktorom si ktosi dal záležať. Kosenie, polievanie a tak. Jednoducho vidiek. Ráno, slnko sa pomaličky preberá k životu, medzi steblami trávy sa trbliece rosa. Kráčam, akoby som nohy kládla na mäkký koberec. „Dobré ráno,“ […]

Vrznutie bránky, potom stisk kľučky a ide sa dovnútra. Ruka ju neposlúcha, akosi nechce spolupracovať. Možno zdanie, stáva sa. Nie, nemýli sa, ani zamknuté nie je. Načo aj, vysoké ľalie, ruže ružové i červené, v rohu záhrady kútik levandule a materinej dúšky. Tá vôňa, akoby sa pretekali, ktorá rastlina sa presadí. Nádhera, to áno, ale… Ukradnúť nie […]

„Dobrý deň,“ zdraví srdečne, keď sa zháči. Spomalený krok a hlava pootočená smerom von. Hm, tma, kdesi tam hore žiarivý mesiac a on takto. Vraj deň. Kdeže, deň sa už dávno prehupol do noci, len niektorí to ešte nezbadali. On medzi nimi. Skoro ráno z domu a potom… Práca, dnes dorazil skutočne skoro. Privstal si, aby sa veci hýbali, je vedúci […]

Je ráno. Slnko už vypeká, akoby nemohlo byť po včerajšom dni unavené. Mohlo, keby to takto fungovalo. Nie, nič z toho, slnečná aktivita sa zvyšuje rýchlym tempom. Moje telo zahaľuje len tenučké tričko. Keby nebolo treba… Úvahy, veď prečo nie, popustiť uzdu fantázii môže byť celkom fajn. Oči privreté, tvár sa mi kúpe v slnečných lúčoch. Hodinky […]