Vrznutie postele. Zvuk, počuje ho každé ráno. Aj dnes, stačí sa posadiť, nohy spustiť dole. Á, uši dostávajú zabrať. A susedia, ani oni z toho nemôžu mať radosť. To berie, lenže prenájom nepustí, nábytok cudzí, ani posteľ nie je tvoja. Takto to chodí, si v priestore, kde takmer nič nie je tvoje. No a, dnes je taká doba, nemôže mať každý hneď vilu v dobrej […]

Stojím, sedím, ležím… Neviem, som akýsi nesvoj, akoby som nevedel ani, kde som. Nádych, výdych, nádych, výdych a znova od začiatku. Všetko je to príliš rýchle, prestávam to stíhať. V mojom vnútri je málo vzduchu, úporne sa snažím, potrebujem ho do seba dostať. Začína to byť pre mňa zásadné. Snažím sa, len akosi nad všetkým strácam kontrolu. Je to […]

Všade bielo, záľaha snehu, akoby okolo nej bola mäkká perina. Inej farby niet, ešte aj strechy domov sú ukryté, len vyčnievajúce komíny si spokojne bafkajú. Pozerá po nich, možno si práve niečo medzi sebou hovoria. Keby tak rozumela ich reči, postojí a hľadí smerom hore. Do tváre i očí jej padajú snehové vločky. Väčšie, menšie, so záujmom ich sleduje. Ich tanec, […]

Ulica zaliata slnkom, akoby sa potrebovalo predvádzať. Vlastne, je leto, horúce dni k nemu patria. Kúpalisko, keby tak mohla leňošiť pri vode, len plavky a pohoda, to by sa jej páčilo. Namiesto toho sa túla rozpálenou ulicou s taškou v ruke. Aj brucho sa jej začína ozývať, kapelníci dávajú o sebe vedieť. Utíšila by ich, len nemá ako. Neobedovala, ešte nie. […]

Ráno, ten zvláštny čas, keď sa svet okolo nás prebúdza. Hm, niečo pre ňu, všetko jej príde také čisté, akoby nevinné. Nepremýšľa, jednoducho nechce, tak to cíti. Nový začiatok, ktorý prichádza po tmavej noci, je to pre ňu také svieže, možno až oslobodzujúce. Vstáva skoro. Nemusí, jednoducho zvyk, chce si vychutnať každé ráno. V každom ročnom období. […]

Otváram dvere výťahu a len pre seba konštatujem čosi o jeho veku. Starý je, najväčšiu slávu už má za sebou. Chodba malá, lemovaná dverami, pred jednými z nich niekoľko topánok i papúč. Menšie, väčšie, najväčšie, tento pohľad ma skutočne pobaví. Ako z rozprávky, lenže toto s ňou nemá nič spoločné. Stláčam zvonček a vyčkávam, akoby bol […]

Žena, sedí oproti mne. Vlasy šedivé, pôsobia, akoby boli špinavé. Nie sú, to všetko len vek, to číslo, ktoré sa tak rýchlo mení. Nepáči sa mi, jej tvár pôsobí na mňa zvláštne, akoby som sa jej bála. Vlastne, asi len zlý dojem. Zuby má posadené príliš dopredu, niekedy jej vidím celé ďasná. Jej ústa, sú také veľké, neustále sa otvárajú. Sústredene sa na ne […]

Sedí, nohy natiahnuté pred sebou, pravá prehodená cez ľavú. Červená púta pozornosť, dnes dopoludnia si nalakovala nechty. Prsty na nohách si lakuje pravidelne a výrazné odtiene má rada. Naozaj rada a potom, každý má nejaký vkus. A vôbec, ona iných nerieši, chce byť sama sebou. Prsty, pohýbe nimi a cíti čosi, ale tu toho je. Zaborí nohy hlbšie. Zrnká, […]

Moje nohy, hompáľam nimi, raz jednou, potom druhou a potom oboma naraz. Striedam to, dokonca ma to baví, je to také hravé. Akoby som bola dieťa. Aj som, len… Prsty, na jednej nohe päť, zoradené od najväčšieho po najmenší. Možno naopak, podľa toho, z ktorej strany sa pozeráš. Od malíčka, hovorí mi čosi v mojom vnútri. Zvykla som si, na najmenších som […]

V rohu miestnosti kreslo. Farba červená, nič moderné, práve naopak, aj poťah je už zodratý. Zašlá sláva napadne človeku pri pohľade naň. Ale ona, je taká pokojná a pokorná, to všetko sa dá prečítať v jej tvári. Sedí, pohodlne opretá, nohy obuté v papučiach natiahnuté pred seba. Papuče, teplé sú, dostala ich od vnučky k narodeninám. Nechcela nič, […]