Ešte doma, kdesi v izbe. Sedí na posteli, nohy sa jej pohojdávajú. Vlasy voľne rozpustené, rukou si ich prehodí na opačnú stranu. Pravá či ľavá? Všetko jedno, vôbec ju neposlúchajú, chcú sa dostať kdesi, kde ich nechce ona. Lenže, toľko námahy, dnes je celá akási rozhádzaná. Možno slabá, vyčerpaná, akoby skutočne nevládala. Hm, tie elegantné poháre, no […]

Zelená všade naokolo, je jej toľko, moje oči majú dojem, že sa majú pásť. To je predstava, skutočne úsmevná. Trávnatý koberec, na ktorom si ktosi dal záležať. Kosenie, polievanie a tak. Jednoducho vidiek. Ráno, slnko sa pomaličky preberá k životu, medzi steblami trávy sa trbliece rosa. Kráčam, akoby som nohy kládla na mäkký koberec. „Dobré ráno,“ […]

Vrznutie bránky, potom stisk kľučky a ide sa dovnútra. Ruka ju neposlúcha, akosi nechce spolupracovať. Možno zdanie, stáva sa. Nie, nemýli sa, ani zamknuté nie je. Načo aj, vysoké ľalie, ruže ružové i červené, v rohu záhrady kútik levandule a materinej dúšky. Tá vôňa, akoby sa pretekali, ktorá rastlina sa presadí. Nádhera, to áno, ale… Ukradnúť nie […]

„Dobrý deň,“ zdraví srdečne, keď sa zháči. Spomalený krok a hlava pootočená smerom von. Hm, tma, kdesi tam hore žiarivý mesiac a on takto. Vraj deň. Kdeže, deň sa už dávno prehupol do noci, len niektorí to ešte nezbadali. On medzi nimi. Skoro ráno z domu a potom… Práca, dnes dorazil skutočne skoro. Privstal si, aby sa veci hýbali, je vedúci […]

Je ráno. Slnko už vypeká, akoby nemohlo byť po včerajšom dni unavené. Mohlo, keby to takto fungovalo. Nie, nič z toho, slnečná aktivita sa zvyšuje rýchlym tempom. Moje telo zahaľuje len tenučké tričko. Keby nebolo treba… Úvahy, veď prečo nie, popustiť uzdu fantázii môže byť celkom fajn. Oči privreté, tvár sa mi kúpe v slnečných lúčoch. Hodinky […]

Jedno vrznutie dverí a všetky oči jedným smerom. Dvere, to je ten bod a uprostred nich ja. Sám, tlačiaci sa dovnútra. Možno vietor, poháňa ma, akoby ma už chcel vteperiť za dvere. Neponáhľam sa, nemám dôvod. Som pokojný, vyrovnaný sám so sebou. Aj tie pohľady, milé mi nie sú, znesiem ich však. No kam by sa už pozerali… Moja ruka na kľučke, […]

Kráčam po schodoch. Moje nohy, sú neskutočne ľahké, akoby som ich ani nemala. Ale mám, sú presne na svojom mieste. Pravá, ľavá, ešte raz sa na ne pozriem a pokračujem v ceste. Nejaké schody za mnou a predo mnou tiež, dvanásť poschodí spraví svoje. Možno som mala použiť výťah, dnes taká bežná záležitosť. Áno, v tejto bytovke sú hneď dva, jeden vedľa […]

Vôňa, vráža mi do nosa. Nádhera, kávové zrná, mám ich pred očami. Tie tvary, zbožňujem ich vo všetkých podobách. Akoby som sa práve ocitla v reklamnom spote, kochám sa pohľadom na ne. „No, len sa na ne pozri!“ chcem vykríknuť a dať to na známosť všetkým. Nech vedia, kde je ich krása a chuť. Áno, tá chuť dostane každého. Musí, nedá sa jej odolať. […]

Deň či noc, neviem, akoby som ani nevedela čo so mnou je. Nevnímam, možno len… Aspoň svetlo, možno jeden jediný záblesk, hneď by som vedela. Tie oči, vyvíjam tlak, chcem si odlepiť viečka. Nič, dnes to jednoducho nefunguje. Nedokážem to napriek sústredeniu. Robím preto maximum. „Rob si čo chceš!“ Počujem hlas, akoby sa mi niekto vysmieval. Som ticho, […]

Pohľad na hodiny, len taký rýchly, aj ten však hovorí za veľa. Zostáva mi ešte čosi, veľa toho však nie je. Mala som to vypočítané a teraz toto. Teória a prax, začína to byť zložité. „Gabika, chce ťa vidieť Rišo.“ Diana, jej hlas prišiel až ku mne, akoby sa odrážal od stien chodby. „Hm, práve teraz sa mi to nehodí,“ vysúkam zo seba. Na odpoveď […]