dadama

Štvrtok, takmer koniec pracovného týždňa. Nie je to také zlé, ale piatok by sa zišiel. „Ahojte, babenky, tak zajtra,“ dostanem zo seba, kým si prehodím pripravenú tašku cez plece. Zbalená a rozhodnutá, jednoducho odchádzam, mám plné zuby všetkých vedúcich pracovníkov, ktorí odo mňa toho toľko očakávajú. Až priveľa, deň čo deň, akoby som ani človek nebola. A tie úsmevy, milé a poriadne falošné.

Dosť, dnes som rozhodnutá, manipulácie nebudú. Viem, čo chcem, jednoducho sa idem venovať sama sebe. Obloha bez jediného mráčika a do toho snaživé slnko. A oproti mne ona, valí sa zo schodov. Krátka sukňa odhaľuje jej zavalité nohy, v páse sa jej rysuje tuková pneumatika a prsia sa jej pohojdávajú  zo strany na stranu. Letmo na ňu pozriem, akoby som si chcela niečo dokázať. Asi aj. „Idem za vami,“ tlačí mi do pozornosti hromadu papierov. Nereagujem, nie tak, ako by si ona predstavovala. Dnes nie, jednoducho neposlúcham, som rebelka. „Som na odchode,“ poviem suverénnym hlasom a pozriem jej priamo do očí. Dnes mi to ide, som na seba hrdá.

Ulica, môj odchod z práce dostal reálne kontúry, skutočne mi to vyšlo. Pridávam do kroku, na dnes ešte toho toľko mám. Električka, mohla by ísť aj rýchlejšie, pomyslím si, len čo sa posadím. Hm, jazda je monotónna, len občas rušená otvorením dverí. Netrvá dlho a moje oči sú privreté, nejako mi oťaželi viečka. Nebránim sa, práve naopak, začína sa mi to páčiť. Som na pláži, okolo mňa piesok, veľa piesku. A more, nádherné, teplé. Ponáram sa, pomaličky, postupne, slaná voda dobýva moje telo. Oddávam sa tomu a opatrne pozorujem okolie.

A vtedy sa to stane, vidím ho. Muž. Najmladší nie je, ale to telo. Nádherne vyšportované, opálené presne podľa môjho vkusu. A tie pohyby, akoby sa pri chôdzi vlnil. Dostal ma, sledujem ho, nespúšťam z neho zrak. Beriem do rúk opaľovací krém a natieram svoje telo. Všetky partie. Dekolt, pri tom si dávam záležať, jemné a dôkladné pohyby sú dôležité. Netrvá dlho a mám ho, pozerá po mne, začala som ho zaujímať. Super, pokračujem v načatom.

Zvuk. Ruší ma, nedokážem sa sústrediť, otváram oči. Ale nie, všetko je preč, sedím v električke a musím vystúpiť. Konečná.