Vôňa

Vrznutie postele. Zvuk, počuje ho každé ráno. Aj dnes, stačí sa posadiť, nohy spustiť dole. Á, uši dostávajú zabrať. A susedia, ani oni z toho nemôžu mať radosť. To berie, lenže prenájom nepustí, nábytok cudzí, ani posteľ nie je tvoja. Takto to chodí, si v priestore, kde takmer nič nie je tvoje. No a, dnes je taká doba, nemôže mať každý hneď vilu v dobrej časti mesta. Možno raz…

 

Nesťažuje sa, berie realitu. Niekoľkokrát sa natiahne a dá niekoľko klikov. Pre formu, jednoducho si na ňu potrpí. Úchylka? Možno, každý má svoju. Ešte pohľad do zrkadla a je v kuchyni. Dóza s červenou ružou, najvyšší čas na kávu. Bez nej nefunguje, nemôže, má to tak už celé roky. Ešte matka žila. Boli časy, vtedy prenájom nepotreboval. Vďačný? Asi nie, toto nebola jeho parketa, ale páčilo sa mu to. Vlastne, čosi z toho, strata slobody bola pre neho obťažujúca a dohľad matky nepoteší. Kto zažil, ten vie. Najhoršia bola  prehnaná starostlivosť a chuť všetko vedieť.

 

Hm, káva na stole pomaličky rozvoniava. Super, o chvíľu ho postaví na nohy. A potom raňajky. Nič zdravé, na to on nie je. Vajíčka, možno tri, klobása nakrájaná na kolieska, na slaninku nezabudne a horčica, tá musí byť. Výdatnosť, na tú sa zameriava, telu treba dopriať. Potom prichádza výkon, už šliape do pedálov a tvári sa ako športovec. Bicykel je fajn vec, dostane ťa, kam potrebuješ.

 

„Dobré ránko, susedko!“ prihovára sa mu chlap vrtiaci sa okolo psieho zadku. Zvieratá, nemusí ich, ale hovoriť ostatným to nebude. Nepatrí sa, ešte by išli reči. Nepotrebuje ich, chce pokoj. Zvyčajná trasa, kdesi pod mostom parkuje tátoša. To ticho, miesto, ktoré mu dáva všetko, mestský ruch a…

 

Je bez pohybu a čaká. Netrvá dlho, príležitosť prichádza. Tiché kroky, ešte chytiť správny smer. Vôňa, vletí mu do nosa, akási zmes, z ktorej si nevie vybrať. Dráždi ho, postupne zrýchľuje, tempo je dôležité. Ten zadok, vrezané legíny čiernej farby v spodnej časti lemované pestrými farbami, biele tenisky. Hm, je pri chuti, už ju skoro má.

 

Miluje tieto miesta, tajomné mestské zákutia, dávajú mu tak veľa.

Tag:

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Zápcha

04.09.2025

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

socha slobody brazilia

VIDEO: Statočne bojovala. Silný vietor v Brazílii zhodil repliku Sochy slobody

16.12.2025 11:43

Pondelková dráma sa obišla bez zranení, ale zábery sochy, ktorá sa porúča k zemi, sa stali virálnymi na sociálnych sieťach.

Vladimir Putin

Rusko nechce prímerie, ale mier, vyhlásil Putinov hovorca

16.12.2025 11:42

Kyjev, ktorý sa takmer štyri roky bráni ruskej agresii, nedávno navrhol prímerie počas vianočných sviatkov.

vrutky

Absurdnosť po slovensky: Z tunela Višňové zísť rovno vo Vrútok? Zabudnite. Cesta je „stará“

16.12.2025 11:19

Bezpečnostné normy sa vyvíjajú a dnes je norma, že zjazd môže byť až 500 metrov za tunelom.

Najvyšší súd NS

Súdna rada zvolila za kandidátku na podpredsedníčku Najvyššieho súdu Mecelovú

16.12.2025 11:05

Mecelovú navrhol za kandidátku na podpredsedníčku predseda NS František Mozner.