dadama

Jedno vrznutie dverí a všetky oči jedným smerom. Dvere, to je ten bod a uprostred nich ja. Sám, tlačiaci sa dovnútra. Možno vietor, poháňa ma, akoby ma už chcel vteperiť za dvere.  Neponáhľam sa, nemám dôvod. Som pokojný, vyrovnaný sám so sebou. Aj tie pohľady, milé mi nie sú, znesiem ich však. No kam by sa už pozerali…

Moja ruka na kľučke, pomaličky zatváram dvere. Katka ako obsluha za pultom, už po mne poškuľuje. „Dobrý deň,“ zdraví ma a pridáva úsmev, ten jej nikdy nesmie chýbať, zamračenú som ju ešte nevidel. Mladá je, ako sa vraví „krv a mlieko“, telo pevné, dobre stavané. Muži majú čo obdivovať. Vychudnutá nie je, prsia hrdo vystavuje na obdiv. Nikto z miestnych nepohrdne, najradšej sa pozerajú, keď sa skláňa ku stolu. Hlboký výstrih spraví svoje. A pohyb tiež. Keď nesie podnos plný pohárov piva, nádherne sa jej pohojdávajú. Akoby sa nevedeli rozhodnúť na ktorú stranu pôjdu.

My chlapi to vieme najlepšie. Po jednom vybrať z bielej čipkovanej podprsenky, poťažkať si každý kúsok v ruke. Sedím pri stole a začínam vážiť, pekne postupne, ani miery nemusím zapisovať. Cítim tú jemnú a teplú kožu, hebká, nádherne poddajná. Začína mi byť trochu teplo, upijem si z penovej čiapky. Pivo je nápoj, ktorý my chlapi musíme mať.

„Ahoj Števo! Už len toľko po tej Katke nepoškuľuj, nechaj niečo aj iným.“ „Zasa si ma doberáš? „ Nedám sa, nech si nemyslí, aj tak všetci v krčme vieme, že jeho stará nemá rada, aby sa okolo mladých točil. A Katka, no tá je, odkedy sa tu zamestnala, akosi radi tu trávime čas.