Zápcha

 

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem o poschodie vyššie. O tomto čase som sa tu nachádzať nechcel, už som mal takmer namierené domov. Zostávalo mi niekoľko minút.

Dobre teda, klopem dôrazne na mohutné dvere, budem to musieť vydržať.

 

Na dnes som to dal, s výsledkami predložených analýz bol šéf pomerne spokojný. „Pokračujte v práci,“ lúčil sa so mnou s úsmevom v tvári. No dobre, rútim sa k sebe do kancelárie. „Ahoj, srdiečko,“ prihováram sa tej mojej a počúvam, čo má na srdci. „Malá má teplotu, musím s ňou k lekárovi,“ oznamuje mi ustarosteným hlasom. „Bolo by fajn, keby si mohol…“ Vetu nedokončí, veľmi dobre vie aká je realita. O tomto čase nikdy nie som doma.

 

Buchnutie veľkej drevenej brány, na dnes je to za mnou, už teraz je mi jasné, že ďalšie dni určite nepoľavím. Rýchlo do auta, ulica v strede mesta vyzerá pomerne prejazdná. Smerovka hovorí o mojom úmysle odbočiť. Ale nie, dopravná situácia sa komplikuje, mohutný chlapík si v jednom jazdnom pruhu čosi vysvetľuje s blondínkou v krátkej sukni. Zdá sa, že si vôbec nerozumejú, zrejme nejaký ťukanec. Ešte tak obísť odstavené vozidlá, ale na to mám ešte čas.

 

Farebná dlažba pred obrovským hotelom lemovaná kvetináčmi s červenými muškátmi. A množstvo ľudí korzujúcich pomedzi ne. Muži, ženy a tie tri. Hľadia mi do auta, akoby sme sa poznali. Ich pohľad, zvláštny, vulgárny. Vlasy dlhé a rozcuchané, výrazný mejkap, ešte výraznejší rúž. Oblečenie strohé, viac odhaľuje ako zahaľuje. Celkový výraz akýsi „lacný“. Jednoducho tak pôsobia. Ich vec, tisne sa človeku na jazyk. Lenže sú to ešte deti, pohľad do ich tvárí veľa napovie.

 

Kdeže, vekovo som už niekde inde. Otáčam hlavu a venujem sa situácii na ceste, pomaličky sa to rozbieha. Tie tri mi však nejdú z mysle, som otec a tiež mám dcéru. Takto si to nepredstavujem…

Tag:

Pondelok

22.10.2025

Oči. Rozliepam ich, ide mi to akosi sťažka. Skúšam to opakovane, mám s tým však problém. Sú také dni, po víkende sú ešte častejšie. Bicykel, tam niekde je pes zakopaný. Nedal som mu pokoj oba voľné dni. Aby nie, slnko svietilo po dlhej dobe, vzduch príjemne teplý. Skvelá kombinácia, no neodolal som. Jednoducho som si dal do tela, presne tak, ako to mám rád. [...]

Obkladačka

20.08.2025

Stojí kŕčovito a bez pohybu. Pohla by sa, len jej to akosi nejde. Každý sval jej tela je napätý ako struna, ktorá ide už-už prasknúť. Je to očakávané. Len jej oči, aspoň nejaký pohyb, z jednej strany na druhú. Kontrolujú palce na nohách z nohy na nohu. Takmer ako kmitanie. Zvláštny deň, pasoval by mu prívlastok „divný“. Nie, toto robiť nezvykne, načo [...]

Chrumky

12.07.2025

Piatok podvečer, sedím na sedačke a hľadím kamsi. Skutočne? Nie celkom, môj pohľad smeruje len jedným smerom. Konkrétnym. Sedačka v obývačke. „Aha, ako uhorka,“ ukazuje matka prstom smerom k televízoru. Ako malá, ten prst by o tom presvedčil každého. „Aj ja som to tak robila,“ hovorím matke, ale viem, že to bolo poriadne dávno. Môj zadok bol vtedy ešte [...]

SR Banská Bystrica ŠTS Cintula atentát ochrankári  BBX

Súd uplatnil mimoriadne zníženie trestu pre atentátnika Cintulu. Prečo nepadlo doživotie? Vysvetľuje expert

22.10.2025 08:20

Súčasťou súdneho procesu s Jurajom Cintulom bola aj diskusia o právnej kvalifikácii skutku.

maroko, afrika, vlak, nehoda, vykoľajenie

Obrovská tragédia v Ugande: pri zrážke autobusov zahynulo najmenej 63 ľudí

22.10.2025 07:40

Nespresnený počet osôb utrpel zranenia a je pravdepodobné, že bilancia bude ešte stúpať.

Trump Putin

Nechcem strácať čas: Trump sa vyjadril k odloženému stretnutiu s Putinom a pomenoval hlavný bod sporu

22.10.2025 06:25

Vyjadril sa tak po tom, čo predstaviteľ Bieleho domu oznámil, že prezidenti USA a Ruska nemajú v pláne stretnúť sa v najbližšej budúcnosti.