dadama

Záclona sa nadvihne, pôsobí to, akoby tancovala. Dvere sú otvorené, po chvíli zbadám Dášu. „Nepoteším ťa Marek, čaká ťa riaditeľ.“ Pozriem na ženu stojacu vo dverách, chcem jej vynadať. Aj zaklopať zabudla, nič som nepočul. A záleží na tom? Nie, viem to aj sám. Zabľabocem čosi, kývnem rukou smerom k nej, do rúk vezmem kôpku papierov a smerujem o poschodie vyššie. O tomto čase som sa tu nachádzať nechcel, už som mal takmer namierené domov. Zostávalo mi niekoľko minút.

Dobre teda, klopem dôrazne na mohutné dvere, budem to musieť vydržať.

Na dnes som to dal, s výsledkami predložených analýz bol šéf pomerne spokojný. „Pokračujte v práci,“ lúčil sa so mnou s úsmevom v tvári. No dobre, rútim sa k sebe do kancelárie. „Ahoj, srdiečko,“ prihováram sa tej mojej a počúvam, čo má na srdci. „Malá má teplotu, musím s ňou k lekárovi,“ oznamuje mi ustarosteným hlasom. „Bolo by fajn, keby si mohol…“ Vetu nedokončí, veľmi dobre vie aká je realita. O tomto čase nikdy nie som doma.

Buchnutie veľkej drevenej brány, na dnes je to za mnou, už teraz je mi jasné, že ďalšie dni určite nepoľavím. Rýchlo do auta, ulica v strede mesta vyzerá pomerne prejazdná. Smerovka hovorí o mojom úmysle odbočiť. Ale nie, dopravná situácia sa komplikuje, mohutný chlapík si v jednom jazdnom pruhu čosi vysvetľuje s blondínkou v krátkej sukni. Zdá sa, že si vôbec nerozumejú, zrejme nejaký ťukanec. Ešte tak obísť odstavené vozidlá, ale na to mám ešte čas.

Farebná dlažba pred obrovským hotelom lemovaná kvetináčmi s červenými muškátmi. A množstvo ľudí korzujúcich pomedzi ne. Muži, ženy a tie tri. Hľadia mi do auta, akoby sme sa poznali. Ich pohľad, zvláštny, vulgárny. Vlasy dlhé a rozcuchané, výrazný mejkap, ešte výraznejší rúž. Oblečenie strohé, viac odhaľuje ako zahaľuje. Celkový výraz akýsi „lacný“. Jednoducho tak pôsobia. Ich vec, tisne sa človeku na jazyk. Lenže sú to ešte deti, pohľad do ich tvárí veľa napovie.

Kdeže, vekovo som už niekde inde. Otáčam hlavu a venujem sa situácii na ceste, pomaličky sa to rozbieha. Tie tri mi však nejdú z mysle, som otec a tiež mám dcéru. Takto si to nepredstavujem…