Vôňa

Vrznutie postele. Zvuk, počuje ho každé ráno. Aj dnes, stačí sa posadiť, nohy spustiť dole. Á, uši dostávajú zabrať. A susedia, ani oni z toho nemôžu mať radosť. To berie, lenže prenájom nepustí, nábytok cudzí, ani posteľ nie je tvoja. Takto to chodí, si v priestore, kde takmer nič nie je tvoje. No a, dnes je taká doba, nemôže mať každý hneď vilu v dobrej časti mesta. Možno raz…

 

Nesťažuje sa, berie realitu. Niekoľkokrát sa natiahne a dá niekoľko klikov. Pre formu, jednoducho si na ňu potrpí. Úchylka? Možno, každý má svoju. Ešte pohľad do zrkadla a je v kuchyni. Dóza s červenou ružou, najvyšší čas na kávu. Bez nej nefunguje, nemôže, má to tak už celé roky. Ešte matka žila. Boli časy, vtedy prenájom nepotreboval. Vďačný? Asi nie, toto nebola jeho parketa, ale páčilo sa mu to. Vlastne, čosi z toho, strata slobody bola pre neho obťažujúca a dohľad matky nepoteší. Kto zažil, ten vie. Najhoršia bola  prehnaná starostlivosť a chuť všetko vedieť.

 

Hm, káva na stole pomaličky rozvoniava. Super, o chvíľu ho postaví na nohy. A potom raňajky. Nič zdravé, na to on nie je. Vajíčka, možno tri, klobása nakrájaná na kolieska, na slaninku nezabudne a horčica, tá musí byť. Výdatnosť, na tú sa zameriava, telu treba dopriať. Potom prichádza výkon, už šliape do pedálov a tvári sa ako športovec. Bicykel je fajn vec, dostane ťa, kam potrebuješ.

 

„Dobré ránko, susedko!“ prihovára sa mu chlap vrtiaci sa okolo psieho zadku. Zvieratá, nemusí ich, ale hovoriť ostatným to nebude. Nepatrí sa, ešte by išli reči. Nepotrebuje ich, chce pokoj. Zvyčajná trasa, kdesi pod mostom parkuje tátoša. To ticho, miesto, ktoré mu dáva všetko, mestský ruch a…

 

Je bez pohybu a čaká. Netrvá dlho, príležitosť prichádza. Tiché kroky, ešte chytiť správny smer. Vôňa, vletí mu do nosa, akási zmes, z ktorej si nevie vybrať. Dráždi ho, postupne zrýchľuje, tempo je dôležité. Ten zadok, vrezané legíny čiernej farby v spodnej časti lemované pestrými farbami, biele tenisky. Hm, je pri chuti, už ju skoro má.

 

Miluje tieto miesta, tajomné mestské zákutia, dávajú mu tak veľa.

Tag:

Ja

18.01.2025

Vrznutie dverí, nepríjemný zvuk. Zvykla som si, počujem ho takmer každý deň. Aby nie, sú to dvere do mojej izby. Moje kráľovstvo. Tento zvuk prekáža najmä mojej matke, ide sa z neho zblázniť. „Kedy konečne?“ kladie otázku otcovi týždeň čo týždeň. Zatiaľ odoláva, dosť sa na tom zabávam. Ja môžem a matke o tom nehovorím, nemusí vedieť všetko. [...]

Bábika

11.01.2025

Dvere sa otvorili, vošla malá. Vlastne, Anka sa zahľadí. Akosi zvláštne, akoby sa jej čosi nepozdávalo. Malá? Dievčatko poskakujúce pred dverami, veselé, plné energie. A tie vrkoče, no rozkošná. Už sa hrnie dovnútra, je taká bezprostredná a živelná. Miluje ju, jej dievčatko. Držala ju v rukách, keď prišla na svet, maličký uzlíček šťastia. [...]

Škorica

04.01.2025

Za oknom hmla. Hustá ako mlieko, mama to tak vravievala. Aj ona to vie, vtedy bola ešte dievča. Skôr dievčatko. Copaté, zapletené vrkoče nesmeli chýbať. Mama jej ich plietla každučký deň, akosi k nej patrili. Ako farba vlasov. Ušli sa jej ryšavé, odtieň takmer ako škorica. Hm, nemala ich rada, vôbec sa jej nepáčili. Hľadela do zrkadla a v neskoršom veku si [...]

Salwán Múmíká, Salwan Momika

Stal sa známym pre pálenie koránu, Iračana zastrelili neďaleko Štokholmu, keď vysielal na TikToku

30.01.2025 11:00

Štokholmský súd sa mal jeho prípadom zaoberať práve dnes.

migaľ

Korupčný tieň nad stranou Hlas? Prokuratúra preveruje štyroch poslancov

30.01.2025 10:45

Prokuratúra zdôrazňuje, že orgány prokuratúry konajú z úradnej povinnosti vždy, keď sa o podozrení z trestnej činnosti dozvedia.

kuffa

Kuffova autonehoda je plná kuriozít: za služobným autom ťahal vozík plný dreva. Štátny tajomník mlčí

30.01.2025 10:20

Michal Kiča uviedol, že ide o hrubé porušenie disciplíny.

parizek

Známy pôrodník zverejnil fotky nahých pacientok. Neetické a necitlivé, čelí vlne kritiky

30.01.2025 10:20

Dočkal sa však vlny kritiky nielen na sociálnej sieti, ale aj od svojich kolegov. Príspevok neskôr stiahol.